Kto vyvoláva americkú občiansku vojnu?

Ostrá aktivizácia predstaviteľov Demokratickej strany USA v súvislosti s témou nevyhnutných krokov pre prípad, že Donald Trump odmietne uznať výsledky nadchádzajúcich prezidentských volieb v novembri 2020, je ďalším dôkazom toho, že demokrati pripravujú akčný plán na ďalšie obdobie.

Štrukturálne je rozdelený do troch hlavných etáp.

Prvá etapa. Od okamihu, kedy bude v auguste známy konečný kandidát Demokratickej strany do volebného dňa 3. novembra 2020. Hlavné úsilie bude zamerané na pokus „vyhrať podľa pravidiel“ a zvýšiť destabilizujúci tlak na vládne mechanizmy USA. Predovšetkým s cieľom maximalizovať prenos hlasovacieho procesu z osobnej účasti vo volebných miestnostiach do tzv. vzdialeného hlasovania poštou. Súbežne s tým — pokus o zmocnenie sa kontroly nad Poštovou službou USA.

Druhá etapa sa začína dňom hlasovania a vyúsťuje do predbežných pravdepodobných výsledkov hlasovania v náš prospech, čo budú rozhlasovať najrôznejšie médiá. Na to existuje veľa dobrých dôvodov.

Mechanizmus pre spracovanie hlasovania poštou v USA je zraniteľný. Oficiálne sa preukázalo, že 28,3 milióna hlasovacích lístkov, zaslaných poštou medzi rokmi 2012 a 2018, zmizlo. Akýkoľvek rozdiel odovzdaných hlasov na diaľku v prospech víťazného kandidáta (najmä ak sa ukáže, že je ním Trump), umožní porazeným verejne odmietnuť výsledok volieb.

Narušenie verejnej bezpečnosti protestujúcimi z hnutia „BLM“ vytvorí vhodné predpoklady na cielené usporiadanie nepokojov v konkrétnych okrskoch, kde v procese priameho hlasovania budú „exit-polly“ vykazovať „nesprávne“ výsledky. „Nesprávne“ hlavne v rasovom alebo podobnom aktuálnom verejnom podtexte.

Berúc do úvahy nevyhnutnú perspektívu druhého kola s rozdielom hlasov medzi víťazom a porazeným v rozmedzí 4–5%, je pokus porazených o zmenu výsledku, prostredníctvom agresívnej hystérie v médiách a organizácie masových pouličných protestov po ukončení sčítania hlasov, takmer vopred istý.

Kľúčovým momentom bude schopnosť súčasnej vlády udržať prebiehajúce procesy v zákonnej rovine a v pomerne krátkom čase — nie dlhšom ako 2 — 3 týždne, priviesť strany k oficiálnemu konsenzu.

Tretí krok sa začína v prípade, že štátne orgány nebudú schopné získať od verejnosti konečnú akceptáciu výsledkov hlasovania. Jeho trvanie bude závisieť od prítomnosti mnohých faktorov, ktoré sú v súčasnosti na základe otvorených zdrojov zle predvídateľné. Nakoľko bude kapitál, stojaci za „BLM“ akceptovať porážku? Do akej miery sa radikálne krídlo demokratov, najmä „ľavicových a environmentálnych skupín“,  vyrovná s Trumpovým víťazstvom? V súčasnosti je odpoveď na tieto otázky zahalená v hmle.

Bez ohľadu na priebeh udalostí však bude nasledujúcich šesť mesiacov poznačených kardinálnym poklesom možností zahraničnej politiky USA, sprevádzaných tomu zodpovedajúcej zvýšenej agresivite verejnej rétoriky. Poukazujúc na pripravenosť Ameriky odraziť hrozbu zasahovania vonkajších síl do ich demokratického procesu (Rusko, Čína, Irán, Severná Kórea).

Nemôžeme vylúčiť pokusy o usporiadanie periférneho konfliktu na území tretích krajín s cieľom odvrátiť sily „nepriateľa“ (predovšetkým Ruska) a medzinárodného spoločenstva od amerických volieb, ktoré, podľa všetkého, budú hlučné, tvrdé a mimoriadne bohaté na rôzne vzájomné obvinenia.

V súčasnosti je najpravdepodobnejším kandidátom na takýto konflikt územie Sýrskeho Kurdistanu. Niekoľko kurdských vodcov nedávno hovorilo o odmietnutí usporiadať referendum o novej ústave Sýrskej arabskej republiky na svojom území. Nepochybne to spôsobí prirodzenú reakciu Damašku, ktorú Ankara zneužije. V konečnom dôsledku si to bude vyžadovať ruský mierový zásah.

Okrem toho nemožno vylúčiť pokusy amerických kybernetických útokov na ruské objekty. Vrátane provokatívnych.

Na zastavenie týchto tendencií musí Rusko verejne preukázať dostatočnú schopnosť odraziť akékoľvek vojenské ohrozenie na svojom území a svoju pripravenosť rýchlo zastaviť provokácie zvonka. S najväčšou pravdepodobnosťou vo forme vojenských cvičení s demonštratívnym testovaním operačného nasadenia vojenských skupín na vzdialených operačných teritóriách.

V mediálnom a diplomatickom priestore je potrebné zintenzívniť prácu s cieľom zdôrazniť pripravenosť uznať akýkoľvek výsledok amerických volieb za legitímne vyjadrenie vôle amerického ľudu.

Zároveň má Moskva, hlavne s Európskou úniou a Blízkym východom (najmä sunnitskými monarchiami Perzského zálivu a vedením Izraela), príležitosť vážne reštrukturalizovať vzájomné vzťahy počas jasne predvídateľného a pomerne dlhého (najmenej 4 — 6 mesiacov) vážneho zníženia amerického vplyvu na medzinárodnú politiku a zahraničnopolitickú činnosť všeobecne.

RUSSTRAT

Comments:

Loading ...