Miliardári sa vzdávajú dolára

S rastúcou cenou zlata si svetový finančný svet a mediálna komunita začínajú všímať, že už aj investori, predstavujúci superbohaté rodiny finančníkov západného sveta, skupovali v apríli a máji žltý kov za akékoľvek peniaze a sú opäť o krok pred ostatnými hráčmi na finančnom trhu.

V piatok sa cena zlata náhle v New Yorku vyšplhala na 1901,3 dolárov za trójsku uncu, čo je za dlhé roky nový rekord a mnohí odborníci sa domnievajú, že útok na úroveň 1920 dolárov, čo bola najvyššia zaznamenaná cena zlata, je len otázkou času. Vysvetlenie takejto vysokej popularity hlavného konkurenta dolára (a zlato je presne tým monetárnym kovom, to znamená kovom, ktorého hodnota je daná jeho menovými vlastnosťami a nie priemyselným využitím), sa vysvetľuje rôznymi teóriami: od jednoduchého úteku investorov od rizika uprostred pandémie koronavírusu, po obavy spojené s globálnymi (ako aj čisto americkými) politickými rizikami, vďaka ktorým sú drahé kovy tradične veľmi atraktívnou investíciou.Chcem pripomenúť môj článok z 25. mája, kde som napísal, že „z istého dôvodu, napriek zdanlivo úspešnému boju proti hospodárskej kríze zo strany Federálneho rezervného systému tlačením ďalších dolárov, renomované americké banky ako „JPMorgan“ a „Goldman Sachs“ odporúčali svojim klientom, aby neinvestovali do dolára, ale do zlata“. Na tomto pozadí vyzerali niektorí ruskí ekonómovia a odborníci dosť čudne, keďže v ruskom informačnom prostredí neustále presadzovali tézu, že zlato a iné monetárne kovy už nie sú ochrannými aktívami, a že Rusko je teraz údajne v hroznej situácii v dôsledku skutočnosti, že finančné rezervy našej krajiny sú z veľkej časti tvorené zlatom a relatívne malým množstvom dolárových inštrumentov, čo je spojené so zjavnými rizikami sankcií. V praxi sa však potvrdil diametrálne odlišný vývoj — v tom zmysle, že pravdu majú prívrženci „zlatých“ investícií a úspor, pričom treba poznamenať, že medzi tými, čo uprednostňujú zlato pred „zeleným papierikom“, existuje celý rad typov investorov, od amerických bánk „JPMorgan“ a „Goldman Sachs“ cez centrálne banky Ruska a Maďarska, až po miliardárskych finančníkov ako Jim Rogers a Paul Tudor Jones.

Agentúra „Bloomberg“ poznamenáva, že tzv. „inteligentné peniaze (tak na finančných trhoch tradične nazývajú fondy a investorov s veľkými peňaženkami a najpresnejšími informáciami) naďalej uprednostňujú zlato, napriek očividne vynikajúcim výsledkom amerického akciového trhu, čo by ich malo teoreticky odrádzať od utrácania peňazí za zlaté prúty.

Analyzujúc výsledky prieskumu štátnych investičných fondov a centrálnych bánk, uskutočneného finančným gigantom „Invesco“ (samotná spoločnosť spravuje aktíva v hodnote približne jedného bilióna dolárov), novinári „Bloombergu“ narazili na zaujímavý kontrast pri bližšom skúmaní vzťahu týchto „inteligentných peňazí“ k finančným aktívam a zlatu:

„Porovnajte nedôveru k akciám s rastúcim entuziazmom v prípade zlata. Nárast ceny zlata v tomto roku bol pôsobivý. „Zlaté chrobáky“ tomu tlieskajú, považujúc zlato za poistku proti finančnej manipulácii zo strany menových orgánov, ktorá podnecuje bujnejúcu infláciu v nie príliš vzdialenej budúcnosti; skeptici zlato zosmiešňujú, považujúc ho za „nepotrebný kameň“. Podľa prieskumu spoločnosti „Invesco“ však centrálne banky v posledných rokoch viac investovali do zlata. A tento záujem má potenciál ďalšieho rastu. Podľa správy spoločnosti „Invesco“ na budúci rok plánuje zvýšiť svoj podiel v zlate približne 18 % centrálnych bánk a zvýšiť svoje investície do zlata plánuje 23 % štátnych investičných fondov.

Napriek skutočnosti, že finančné trhy sa v čase zvýšenej neistoty vyznačujú zvýšenou volatilitou a ceny akýchkoľvek aktív, vrátane drahých kovov, sa môžu prudko meniť nepredvídateľným smerom, niektorí predstavitelia veľkých finančných inštitúcií naznačujú, že faktory naznačujúce dlhodobý rast cien, budú hrať prím aj v budúcnosti.

„George Gero, generálny riaditeľ „RBC Wealth Management“ (divízia správy aktív Kanadskej kráľovskej banky), povedal finančnému portálu „MarketWatch“, že rast cien zlata „bol spôsobený dokonalou búrkou pandemických novinových článkov, mäkkým dolárom a úrokovými sadzbami uprostred rastúcich globálnych ekonomických stimulov“. Je tiež presvedčený, že „cyklus (zvyšovania ceny zlata) môže trvať dlhšie ako bežné cykly, pretože pandémia ovplyvňuje Európu, Južnú Ameriku a Áziu, ako aj Spojené štáty americké“.

Je pozoruhodné, ako sa zmenil naratív: pokiaľ v minulosti nejaká globálna kríza a sprievodná nestabilita na finančných trhoch, ako aj rast rôznych ekonomických rizík vyvolávali masívne „obrátenie sa k doláru“, dnes situácia vyzerá úplne inak. Ak sa pozrieme na dolárový kurz voči iným svetovým menám vrátane eura a švajčiarskeho franku, môžeme si všimnúť, že americká mena je na hranici „covid-minima“. To znamená, že investori väčšinou „utekajú od dolára“ a pre svoj kapitál si vyberajú iné bezpečné zákutia. V amerických médiách sa tento neobvyklý jav zvyčajne pripisuje skutočnosti, že Spojené štáty sa nedokázali účinne vyrovnať s epidémiou koronavírusu, čo je celkom rozumné, no nie úplne dostatočné vysvetlenie situácie. Pre pochopenie úplného obrazu je potrebné mať na pamäti, že donedávna železná politická stabilita Spojených štátov (v zmysle viery, že Amerike vládne nejaký „deep government“, bez ohľadu na konkrétne meno prezidenta), poskytovala dodatočnú stabilitu samotnému doláru a prispievala k jeho príťažlivosti. Teraz sú USA uprostred vlečúcej sa občianskej vojny resp. „občianskej vojny nízkej intenzity“ a federálne centrum musí používať svoje vlastné mocenské štruktúry na obnovenie poriadku v povstaleckých mestách, ako sú Portland alebo Atlanta, nehovoriac o tom, že po prezidentských voľbách táto občianska vojna môže prerásť do naozajstného krvavého a rozsiahleho konfliktu. V tomto kontexte vyzerajú kroky miliardárov nakupujúcich zlaté prúty, vymieňajúc ich za svoje doláre, ako veľmi prezieravé rozhodnutie, naznačujúce mnohé politické riziká, ktoré si novinári, analytici a fanúšikovia všetkého amerického musia ešte len uvedomiť.

Ivan Danilov, RIA

Comments:

Loading ...