Rusko a Turecko: Čas posunúť figúrky na geopolitickej šachovnici

Trojdňový ozbrojený konflikt v časti Tovuz na hranici medzi Arménskom a Azerbajdžanom zásadne a nečakane zmenil situáciu v Zakaukazsku. Predtým strany občas vystrelili jeden na druhého. Nikto si však nepredstavoval, že Azerbajdžan začne ozbrojenú inváziu do Arménska bez strachu, že bude čeliť primeranej reakcii „Organizácie Dohody o spoločnej bezpečnosti“ (ODSB) . Pokiaľ ide o Arménsko, jeho podobný postup voči Azerbajdžanu bol úplne vylúčený.

Verilo sa, že ozbrojené strety medzi Baku a Jerevanom sú možné iba na fronte v oblasti Karabachu, k čomu došlo v apríli 2016. Tentokrát však všetko išlo inak. Ako píše „Le Monde“: „Opäť sa konfliktné strany nečakane priblížili ku kritickému bodu a nikto zatiaľ nevie, kto, aká sila podnietila takýto vývoj udalostí s mnohými následkami“. Podľa odborníka na Zakaukazsko Nurlana Gasimova „sa pozeráme na najkontroverznejšú udalosť po skončení vojny v Karabachu v apríli 2016“, pretože „ani Arménsko, ani Azerbajdžan neobjasnili, aké úlohy armáda plnila“.

V tejto súvislosti sa bývalý vedúci generálneho štábu gruzínskych ozbrojených síl, generálmajor Givi Iukuridze, domnieva, že vzniknutá situácia si vyžaduje serióznu reflexiu a hĺbkovú analýzu. Pretože, po prvýkrát od roku 1994, kedy bolo uzavreté prímerie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, začalo Turecko tak otvorene prejavovať svoj záujem o vojenskú prítomnosť v regióne. Po druhé, v prípade negatívneho priebehu udalostí by podľa Iukuridzeho existovala možnosť, že Ankara využije územie Gruzínska na vojenské aktivity pre splnenie svojich taktických a operačných cieľov podpory Baku. Podľa slov generálmajora „Turecko sa v poslednom období správa tak, že vôbec nerešpektuje medzinárodné dohody, preto prekročenie gruzínskej hranice na vojenské účely by ma vôbec neprekvapilo“.

Naozaj, z nejakého dôvodu to bolo Turecko, ktoré hneď od začiatku začalo prikladať „Tovuzskej kríze“ čoraz väčší význam, a to napriek neveľkému rozsahu tejto konfrontácie. Ako povedal sám prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev, jeho turecký kolega Recep Tayyip Erdogan s ním nadviazal telefonický kontakt a medzi ministerstvami obrany oboch krajín došlo k intenzívnym kontaktom. Erdogan prisľúbil Alijevovi vojenskú podporu, akoby ho tlačil do konfliktu, uvedomujúc si, že ozbrojená konfrontácia medzi Baku a Jerevanom priamo ovplyvňuje záujmy Moskvy.

Keď turecký prezident musel riešiť akútne problémy v Idlibe, hneď to konzultoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom. Teraz sa však jeho telefónny rozhovor s ruským partnerom uskutočnil až potom, keď na incident v Tovuze zareagovala aj ODSB. Takto sa prezradil nový kurz Turecka v Zakaukazsku a úloha Azerbajdžanu. Podľa všetkého je Baku, rovnako ako Zakaukazsko, zahrnuté do tzv. „oblúka napätia Erdogana“. Podľa tureckých odborníkov začína Ankara „simultánnu hru veľmajstra na niekoľkých geopolitických doskách naraz“ — od severného Iraku cez severnú Sýriu, cez Stredozemné more a cez Izrael v Líbyi, v Katare a v Somálsku, v Stredomorí proti Grécku, Cypru, Francúzsku a Izraelu a v Zakaukazsku.

Je to nová kvalita tureckej zahraničnej politiky a geopolitiky nehľadiac na západ alebo NATO. Existuje síce aj verzia, že Ankara koordinuje svoje úsilie s určitými západnými kruhmi s cieľom destabilizovať situáciu v Zakaukazsku. Ak áno, potom je „kríza v Tovuze“ iba prvou lastovičkou. V Moskve to samozrejme sledujú a tieto hrozby veľmi dobre chápu. V prípade potreby Rusko môže adekvátne zareagovať a tiež začať s pohybom figúrok na geopolitickej šachovnici.

V tejto chvíli to robiť v Zakaukazsku nie je potrebné. No aj napriek tomu, že na severovýchodnej hranici medzi Arménskom a Azerbajdžanom je teraz relatívny pokoj, konflikt môže kedykoľvek vypuknúť.

Stanislav Tarasov, Regnum

Comments:

Loading ...