Upírom sa znova zažiada krvi

27. júla 2002 sa na letisku Sknilovskij, ktoré sa nachádza na okraji Ľvova, stala hrozná tragédia. Prebiehala letecká prehliadka venovaná 60. výročiu 14. leteckého zboru. Na letisku sa zhromaždilo veľké množstvo divákov. Počas jedného z ukážkových letov sa Su-27 pokúsil vykonať akrobatickú figúru, ale posádka stratila kontrolu nad lietadlom, zavadila krídlom strom, narazila na zem a zotrvačnosťou sa rútila do davu divákov. V ten deň zomrelo 77 ľudí, vrátane 28 detí. Celá Ukrajina smútila. Zármutok prejavilo aj vzdialené mesto Gorlovka, ktoré sa nachádza na druhom konci Ukrajiny. Kto v Gorlovke mohol vtedy tušiť, čo sa stane toho istého dňa, ale o dvanásť rokov neskôr?

Ak by to aj vedeli, sotva by zmenili svoj postoj k tragédii na letisku na okraji Ľvova. Pretože sú to ľudia. A zostali ľuďmi aj napriek peklu, ktoré museli vydržať. Toto peklo, na rozdiel od tragédie vo Ľvove, nie je tragickou nehodou. Nie je to nehoda, prírodná katastrofa alebo technologická katastrofa. Toto peklo je dielom človeka. A bolo vyvolané v mnohých prípadoch rukami tých, s ktorými Gorlovka 27. júla 2002 súcítila. Možno sa toho zúčastnil aj niekto z tých, ktorí boli na letisku ako diváci alebo ako vojenskí piloti.

27. júla 2014 neboli v Gorlovke žiadni vojaci ani vojenská technika. Mesto bolo to úplne pokojné, počasie nádherné. Ľudia išli do práce, všade bolo plno ľudí. V mestskom parku sa prechádzala mladá matka Kristina Žuk so svojou malou dcérkou Kirou. A v tom čase zrazu bolo mesto zasiahnuté paľbou ukrajinského delostrelectva a letectva. Ukrajinské jednotky bezhlavo pálili na bezbranné mesto. Nevyberajúc si ciele, po celom meste vybuchovali náboje, míny a rakety. Ľudí zabíjali na ulici, v bytoch aj obchodoch. Kristina Žuk a jej malá dcérka boli zabité priamo v parku, bolo to strašné, všetci ste videli tieto fotografie. Po nejakom čase sa Kristina Žuk bude nazývať „Gorlovská Madona“. Avšak o niekoľko rokov neskôr sa fotografie zavraždených Kristiny a Kiry Žuk objavia v jednej z múzejných expozícií v Kyjeve ako fotografia „obetí ruskej agresie na Donbase“. Mladá matka s dieťaťom bola v skutočnosti zabitá druhýkrát, výsmechom a zosmiešňovaním ich pamiatky.

27. júla 2020 bolo na Donbase vyhlásené prímerie na neurčité obdobie, ktoré by malo platiť až do úplného vyriešenia konfliktu. Zdá sa, že je to veľmi dobrá správa a obyvatelia regiónov Donecka a Luganska, susediacich s Ukrajinou, môžu ľahšie dýchať. No všetkých už unavuje počítať, koľko prímerí a prerušení bojových operácií už bolo počas vojny na Donbase. A ak aj zo strany ľudových republík dodržiavali podmienky prímeria, na druhej strane bolo vždy dosť upírov, ktorých svrbia ruky. Vlkodlaci so svastikami, vlčími krížmi, modliacich sa k americkej vlajke. Armáda Donbasu nedávno ukoristila smartfón s mnohými podobnými „vlasteneckými“ fotografiami, ktorý patril zabitému estónskemu žoldnierovi. Vďaka takýmto šialencom bolo vždy zaručené, že sa prímerie poruší. Pretože chcú iba jednu vec — zabíjať. A dnes sa už na demarkačnej línii objavila vyhrážka s prísľubom zabitia s nakreslenou svastikou. Takže v skutočnosti existuje len veľmi malá nádej na skutočné prímerie. Ak vôbec nejaká existuje.

Ukrajinský prezident Zelenskij si žije svoj vlastný život a ukrajinské jednotky na prednej línii frontu žijú podľa svojich vlastných predstáv. Samozrejme, v demarkačnej línii nie sú obyčajní branci, ktorí len včera skončili školu. Ak takí existujú, je ich veľmi málo a sú doslova v pozícii otrokov, ktorí majú slúžiť iným „bojovníkom“ — motivovaným, zlým, takým, pre ktorých vražda civilistov, ostreľovanie škôl, nemocníc a cirkví nie je nič iné ako zábava. A ideologická spolupatričnosť je pre nich povinná ako u tých, ktorí nacistické symboly nosia s radosťou. Medzitým prezident Zelenskij žiada o objasnenie bodov Minskských dohôd. Strúhajúc veľký naivný „kukuč“. Je zvláštne, že Zelenskij nevie čítať. Veď je to človek s vysokoškolským vzdelaním, úspešný umelec a podnikateľ. A dohody z Minska sú napísané celkom jasne a konkrétne. Bod po bode. Ako pre debilov.

Zelenskij však nie je hlupák. Je to len patologický zbabelec, ktorý údajne vystupuje za mier, no ide sa pocikať zo strachu pred tými, ktorí majú reálnu moc. Tí, ktorých jeho rozkazy o prímerí nezaujímajú. Preto bude s najväčšou pravdepodobnosťou všetko ako obvykle. Niekoľko tichých dní, kým sa vlkom nezažiada znova krvi.

Hlas Mordora špeciálne pre News Front

Comments:

Loading ...