Čaputová vracia do parlamentu návrh zákona o prokuratúre a vetovala aj ďalšie dve novely

Prezidentka Zuzana Čaputová vetovala tri zákony. Konkrétne novely zákonov o prokuratúre, o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a tiež novelu o elektronických komunikáciách. Oznámila to v piatok v Prezidentskom paláci.

Foto: SITA/Jana Birošová

Prvé zákony vrátené poslancom

Hlava štátu tradične oznamuje svoje rozhodnutie o podpísaní alebo nepodpísaná zákonov tlačovou správou, v piatok tak výnimočne urobila formou vyhlásenia. Ide tiež o prvé zákony, ktoré Čaputová vracia na opätovné prerokovanie od nového zloženia Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR).

Na základe veta prezidentky sa tak do parlamentu vracia novela zákona o prokuratúre. Tá mala umožniť kandidatúru na šéfa generálnej prokuratúry aj neprokurátorovi a NR SR by vďaka nej získala možnosť odvolať generálneho prokurátora, ak nevykonáva svoju funkciu riadne či čestne. Práve to je dôvodom, prečo Čaputová využila svoje právo veta. Pokladá to za protiústavné a v prípade prelomenia veta podá podnet na Ústavný súd SR.

„Mojím cieľom je pomôcť, aby sa zmeny zákonov diali v súlade s ústavou a zákonmi a aby sa následne predchádzalo súdnym sporom alebo napadnutiu týchto zákonov. Dôvodom môjho veta je presvedčenie o protiústavnosti niektorých ustanovení, a to najmä tých, ktoré sa týkajú odvolávania generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora,“ začala svoje vyhlásenie.

Podľa nej však takáto zmena siaha na ústavné právomoci ústavného súdu uvedené v ústave a posilňuje právomoci politikov v dôležitom procese. Prezidentka to nepovažuje za správne.

„Považujem to za neustávané, ako som už povedala, ale aj za veľmi nevhodné v konkrétnom kontexte vývoja na Slovensku,“ zdôraznila.

Politická závislosť nie je vhodná cesta

Čaputová tiež uviedla, že nevidí ako vhodnú cestu posilňovať politickú závislosť prokuratúry. Za problematické považuje tiež to, ak by sa človek, ktorý je mimo prokuratúry, stal generálnym prokurátorom a po skončení jeho funkčného obdobia alebo odvolaní už neostáva ďalej prokurátorom. To podľa hlavy štátu znovu zvyšuje politickú závislosť daného človeka na politickej garnitúre.

„Treba povedať, že ak by generálny alebo špeciálny prokurátor prestal svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle alebo nestranne, porušil by jednu alebo viaceré povinnosti prokurátora v zmysle zákona o prokuratúre. To znamená, dopustil by sa disciplinárneho deliktu,“ vysvetlila prezidentka s tým, že doposiaľ o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora rozhoduje v zmysle ústavy ústavný súd, a to na návrh NR SR.

Hlava štátu si tiež nemyslí, že zmenila názor na to, či by generálnym prokurátorom mal byť výlučne prokurátor. Podľa nej je to síce lepšia cesta, ale nevidí nič protiústavné na tom, že by sa ním mohol stať aj neprokurátor:

„Sama som naznačila svoju inú osobnú preferenciu. Osoba, ktorá je zvnútra tohoto orgánu, zvnútra prokuratúry, pozná ten systém dokonale. Možno to bola moja osobná preferencia, ale zároveň musím konštatovať, že nepovažujem za neústavné, a už vôbec by som pri menovaní nepovažovala za apriori diskriminačné to, ak by to kandidát zvolený národnou radou nepochádzal z prokuratúry,“ upresnila.

Pri výbere prokurátora však chce zohľadňovať nielen osobný príbeh daného človeka, ale aj jeho odborné predpoklady na výkon takejto funkcie. Pripomenula, že už samotná novela zákona pripúšťa vstup ľudí s politickou minulosťou na túto pozíciu. Kľúčové pri rozhodovaní pre prezidentku však bude posilnenie politickej nezávislosti fungovania prokuratúry.

Nenaplnili podmienky na skrátené legislatívne konanie

Prezidentka vrátila parlamentu aj zákon o možnosti odvolania komisára pre deti, ak svoju funkciu nevykonáva šesť mesiacov. Podľa hlavy štátu sa nenaplnili dôvody na skrátené legislatívne konanie.

„Tento zákon vraciam z toho dôvodu, že sa nenaplnili podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ vysvetlila. Prezidentka povedala, že aj keď vníma potrebu rozšírenia podmienok na odvolanie, chce, aby sa účel zákona naplnil riadnou legislatívnou cestou.

„Pointou tohoto prístupu je pomôcť tomu, aby sme odstránili nedostatky v právnej úprave, ktoré spočívajú v kolízii s ústavou alebo zákonmi,“ uzavrela.

Možný rozpor s ústavou

Nová právna úprava zákona o elektronických komunikáciách pritom podľa nej nie je dostatočne určitá v pomenovaní účelu jej využitia a otázniky vníma aj nad jej vykonateľnosťou. Novela sa tak vráti na opätovné prerokovanie do parlamentu, kde na jej definitívne schválenie bude potrebná nadpolovičná väčšina hlasov všetkých poslancov.

Prezidentka sa pri svojom rozhodnutí vetovať novelu zákona o elektronických komunikáciách opierala o májový verdikt Ústavného súdu SR, ktorý sa týkal podobnej právnej normy s potenciálom zasahovať do práva na súkromie.

„Bude dobré, aby ten zákon bol špecifickejší, aby vyhovel všetkým kritériám, ktoré Ústavný súd SR stanovil. Aby sme sa vyhli tomu, že by opäť bola pozastavená účinnosť, tým pádom by bol znefunkčnený zákon alebo prípadne by došlo k úspešnému uplatňovaniu nárokov na náhradu škody od osôb, ktorým bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na súkromie,“ povedala prezidentka.

„Rozhodnutie pani prezidentky rešpektujeme,“ uviedol v reakcii pre agentúru SITA poradca ministra dopravy a rezortný hovorca Ivan Rudolf.

Zdroj Webnoviny

Comments:

Loading ...