Zhanobenie komunizmu

Zneuctenie a vulgarizácia, dobré ráno!

Niektorí pseudoľavicoví propagandisti, vďaka vlastnej negramotnosti a uderenej hlave, úmyselne zjednodušujú, a tým vlastne znevažujú, samotný koncept triedneho boja.

Podľa ich výkladu existuje určitá „trieda kapitalistov“, ktorá vystupuje ako monolitický celok. Nie v rámci jedného štátu, ale na planetárnej úrovni. Celé dni údajne vymýšľajú, ako pourážať a zneužívať nešťastných proletárov. Akési globálne sprisahanie zlovestnej buržoázie.

Na účely lacnej propagandy medzi mentálne retardovaným kontingentom to samozrejme funguje. Ale pre skutočné pochopenie toho, čo sa vo svete deje, to rozhodne nie je vhodné.

Na stupnici blbosti je to približne rovnaký konštrukt, ako tvrdenie „Všetci rytieri sveta ako trieda utláčajú všetkých roľníkov.“

Pretože v prvom rade boli aj chudobní rytieri, ktorí si každý deň zarábali na chlieb (ako napr. istý Jan Žižka, ktorý v čase mieru obrábal pôdu). A po druhé, rytierstvo bolo v stredoveku vzájomne antagonistické – tak medzi rôznymi krajinami, ako aj vo vnútri jednotlivých krajín – vyvolávajúc vzájomné konflikty.

Rovnako tak neexistuje jediné spoločenstvo „kapitalistov“. Kapitalisti si navzájom konkurujú a bojujú medzi sebou na medzinárodnej aj vnútroštátnej úrovni.

V našej štvrti sme mali dva kadernícke salóny — k takému prudkému boju došlo, div sa nevyzvali navzájom na nožnice.

Rovnaké je to aj na vyššej úrovni. Banky tiež bojujú medzi sebou (vrátane konfrontácie medzi Fedom a ECB). Korporácie sú vo vojne. Výrobcovia sú vo vojne. Poskytovatelia služieb sú vo vojne. Dopravné spoločnosti sú vo vojne. Atď. atp.

Moderná konfliktológia konštatuje, že môže existovať veľké množstvo rôznych konfliktov. Náboženské konflikty, ideologické konflikty, medzinárodné konflikty (medzi štátmi), etnické konflikty, občianske konflikty (niekedy sú napríklad občianske vojny vojnami medzi blízkymi príbuznými kvôli dedičstvu), obchodné konflikty atď.

A iba vulgárni apologéti Marxa (čítaj „trockisti“) nám tvrdia: „Tieto konflikty nie sú dôležité, s výnimkou triednych konfliktov.“

Vážne?

Ako sa to hovorí? „S tým chlapom z amerického geta nemám nič spoločné“?

Áno, v roku 1941 to niektorí tiež tvrdili. Príliš zideologizované hlavy neverili, že nemeckí proletári budú strieľať sovietskych robotníkov. A tí čo urobili, zobrali sa a začali strieľať — 27 miliónov zabili, vrátane žien, starcov a detí.

Rovnako aj dnes Američania Bill a John, obyvatelia mestského geta alebo vidieckeho zapadákova, ktorí sa pripojili k americkej armáde, bez pardónu zabíjajú afganských či irackých roľníkov a obyvateľov miest.

Už to vidím, ako sa nejaký Smith pýta: „Ahmed, si proletár? Potom ťa nezastrelím.“ Samozrejme! Ako inak?!

Trockisti-propagandisti sa nás snažia ubezpečiť, že na žiadnych konfliktoch nezáleží.

Teritoriálny konflikt medzi Arménskom a Azerbajdžanom, pokusy o etnické čistky v Gruzínsku a bývalej Juhoslávii, ukrajinskí nacisti proti Rusom, vojny medzi sunnitmi a šíitmi (ako aj alawitmi, wachábitmi, koptami atď.) na Blízkom východe, imperialistická agresia USA proti mnohým iným krajinám — nič z toho neexistuje.

To si netreba všímať, nenávidieť musíte výlučne ruskú vládu (v záujme Anglosasov a Chodorkovského či Navaľného).

Samozrejme, existujú aj konflikty tried. Ale rovnako ako všetky ostatné sa riešia odstránením rozporov (čisto podľa Hegela), hovoríme tomu „kompromis“, čo je pre sektárov niečo hrozné.

Fanatici kričiaci „klassenkampf über alles“ alebo „vojna až do úplného zničenia buržoázie“ sa nelíšia od nacistov, ktorí kričali (a niekde stále kričia) „vojna až do úplného zničenia Slovanov / Rusov / Židov / Cigánov / kohokoľvek iného“. Alebo barmaleji z Islamského štátu, kričiaci „smrť neveriacim“ (týka sa to aj rovnako tvrdohlavých križiakov na opačnej strane).

Odlíšiť skutočného komunistu od pseudoľavicového emo-komika je veľmi ľahké. Skutočný komunista premýšľa o tom, ako zlepšiť životy ľudí. A emo-komunista sníva o zabíjaní, útlaku, mučení a popravách (väčšina z nich nikdy nemala v rukách nič ťažšie ako klávesnicu). Určite sa s takýmito krvilačnými naničhodníkmi pravidelne stretávate na sociálnych sieťach.

Ideológia komunizmu nie je založená na propagande nepriateľstva, ale na propagande lásky. Nie na ničení, ale na tvorení. Nie na rozdelení spoločnosti, ale na jej zjednotení (a medzi pseudoľavicovými kreatúrami nádherné slovo „solidarita“ vyvoláva silnú nenávisť a nekontrolovateľné výkriky „fošizmus!“). No myšlienka komunizmu nie je ani nostalgia za minulosťou, ale projektovanie lepšej budúcnosti.

Ako jeden z mojich učiteľov hovoril, „komunizmus je učenie, ako zabrániť tomu, aby sme sa nakoniec navzájom nepozabíjali“.

Komunizmus, solidarita, sociálna spravodlivosť, spoločenstvo zdieľajúce spoločný osud, zmier. Mier, láska, sloboda, vôľa, tvorivosť, tvorba, pokrok a prosperita.

Alexander Rogers špeciálne pre News Front

Comments:

Loading ...