Konfrontácia USA a Číny — balansovanie na hrane vojny?

Konfrontácia medzi Washingtonom a Pekingom nielenže pokračuje, ale dokonca sa dostáva na novú úroveň.

USA hrozia zmocnením sa čínskych aktív v Amerike. V reakcii na to čínska vláda uvažuje o zbavenia sa štátnych dlhopisov USA (Čína vlastní 20% ich štátnych dlhopisov) s cieľom poškodiť americkú ekonomiku. ČĽR môže v tejto veci využiť skúsenosti Ruskej federácie. Ruská centrálna banka znížila objem štátnych obligácií USA zo 175 miliárd dolárov v roku 2011 na nulu. Viacerí odborníci sa domnievajú, že ak Peking ohlási dumping svojich aktív vo vládnych dlhopisoch USA, bude to znamenať začiatok demontáže celého systému dolárového impéria.

„Akreditačná“ vojna medzi oboma krajinami je v plnom prúde.

V reakcii na vízové ​​obmedzenia, ktoré vláda USA uvalila na čínskych pracovníkov médií, Čína pozastavila akreditáciu viacerým pracovníkom amerických médií. Trump navyše obvinil Čínu zo znečisťovania životného prostredia. Vo svojom predvolebnom prejave povedal, že Čína (spolu s Ruskom a Indiou) sú hlavnými znečisťovateľmi životného prostredia, vďaka čomu sú postihnuté predovšetkým USA. Okrem toho zdôraznil, že americké vesmírne sily (oficiálne zriadené 20. decembra 2019) sú vytvorené s cieľom čeliť čínskej a ruskej agresii.

Aktivizovali sa aj americkí spojenci

Taiwanská protivzdušná obrana zostrelila čínsku stíhačku SU-35, ktorá údajne narušila vzdušný priestor ostrova. Pilotovi sa podarilo katapultovať, potom sa dostal do zajatia. To nepochybne povedie k ďalšej eskalácii napätia medzi ČĽR a Taiwanom. Peking sa už vyjadril, že uvalí sankcie na amerických úradníkov, ktorí navštívia ostrov. V poslednej dobe Biely dom výrazne zvýšil kontakty s „neposlušnou čínskou provinciou“. Taiwan je stará bolesť hlavy Pekingu. Čínske vedenie proti nemu však naozajstnú vojnu nezačne, aby nevyprovokovalo Ameriku (starodávne čínske príslovie hovorí: nikdy nerobte to, čo chce nepriateľ, ak nechcete prehrať).

Je zrejmé, že prejavy protičínskych aktivít zo strany Indie sú robené s podporou Washingtonu.

Ten posilňuje svoju pozíciu na konfliktnom úseku hranice s Čínou. Jednotky indickej armády zaujali pozície na južnom brehu jazera Pangong v strategických výškach Rezang-La a Chushul. Tieto kroky boli podniknuté po dosiahnutí dohody o vzájomnom stiahnutí vojakov z úseku hranice, kde v auguste došlo k stretom indických a čínskych vojsk. Je pravda, že India a Čína sa dohodli na deeskalácii konfliktu na hraniciach, ale kde je záruka, že čoskoro to znovu neprepukne?

Odhliadnuc od zvýšenej aktivity na diplomatických a ekonomických frontoch nie je ani jedna strana, podľa nášho názoru, pripravená (aspoň v súčasnosti) na začatie vojny.

Washington, napriek hrozivej rétorike, s vojenskými aktivitami nezačne a Čína sa tiež nezberá robiť kroky, ktoré by „studenú“ vojnu zmenili na „horúcu“. Konfrontácia sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyvíjať nasledovne: USA zavedú nové diplomatické a ekonomické sankcie, ako aj tlačiť na Taiwan a Indiu a možno aj na Japonsko, aby tiež podnikli aktívne kroky (v ideálnom prípade k vojne) proti ČĽR, pričom im prisľúbia rozsiahlu finančnú a vojensko-technickú pomoc. Čína bude postupovať proti Spojeným štátom pomocou ekonomických a diplomatických opatrení a tiež sa pokúsi ovládnuť Indiu pomocou Ruska a Pakistanu (ak začne Dillí vojnu, potom sa Pakistan postaví na stranu ČĽR). Pri každom scenári možno v blízkej budúcnosti predpovedať ďalšie zhoršenie vzťahov medzi USA a Čínou.

Tg-kanál „Rossija ne Evropa“

Comments:

Loading ...