Koniec saudského sna

Vyzerá to, že ropná vojna sa presunula do fázy likvidácie posledných ohnísk odporu v bunkroch. Kráľovstvo zhodnotilo následky bojov za posledný polrok a chytilo sa za hlavu.

Foto: Almasirah

Existuje známa anekdota o Saudskej Arábii, ktorá znie: „Môj dedo jazdil na ťave, môj otec jazdil na aute, ja lietam v lietadle a môj syn bude zasa jazdiť na ťave.“

V Rusku za posledné roky situáciu v Saudskej Arábii pozorovalo len málo ľudí a medzitým tam bol vypracovaný veľmi ambiciózny program na diverzifikáciu ekonomiky s názvom „Vision 2030“, ktorý najviac utrpel v tejto ropnej vojne.

Predstavte si solárnu elektráreň v hodnote 200 miliárd dolárov. Mala by to byť neuveriteľne veľká elektráreň s poľami solárnych panelov na ploche desiatok a stoviek kilometrov štvorcových — a takáto elektráreň z projektu „Vision 2030“ by kompletne pokryla potrebu kráľovstva čo sa týka elektrickej energie.

Ďalším ambicióznym projektom z „Vision 2030“ je inteligentné mesto Neom v hodnote 500 miliárd dolárov. Tiež sa odkladalo na neurčito a hoci sa nikdy nepredpokladalo, že sa projekt bude realizovať len zo saudských peňazí, hlavnú ťarchu v tomto projekte mal niesť koncern „Saudi Aramco“. Ten má však teraz sám veľa problémov — nedochádza len k poklesu hodnoty akcií, ale aj k celkovému zníženiu investičného portfólia.

Najskôr utrpel terminál „Sempra Energy LNG“, ktorého výstavba bola zastavená. Ďalej bola odložená investícia vo výške 20 miliárd dolárov do petrochemického projektu v uzle Yanbu. Saudi v súčasnosti prehodnocujú plány na vybudovanie petrochemického závodu Motiva v USA v hodnote 6,6 miliárd dolárov. A nakoniec saudská spoločnosť zmrazí svoje plány na zvýšenie produkcie ropy na 13 miliónov barelov denne, minimálne na rok.

Majú však Saudi nádej, že sa situácia za rok zmení? Samozrejme, že majú – stačí, aby vypukol vážny ozbrojený konflikt na hlavných trasách prekládky morskej ropy, pričom by cena ropy stúpla na viac-menej prijateľnú úroveň. Mimochodom, tak to kedysi fungovalo. Nikto si nevie predstaviť, ako to bude teraz, pretože na svete je príliš veľa lacnej ropy a popredné krajiny sveta budú s veľkou radosťou súhlasiť s účasťou na eliminácii konkurenta na tomto trhu.

Prečo spoločnosť „Aramco“ tak tvrdo rúbe svoje portfólio? Všetko je veľmi jednoduché — v decembri 2019 spoločnosť emitovala 5% svojich akcií. Presne o rok neskôr sa spoločnosť „Aramco“ zaviazala vyplatiť akcionárom dividendy vo výške 75 miliárd dolárov čo znamená, že spoločnosť bude v decembri tohto roku čeliť veľkému finančnému stresu. Pritom je hlavným zdrojom príjmu pre kráľovstvo a nemá vôbec žiadne možnosti, ako sa vyhnúť vyplácaniu dividend.

A čo samotné kráľovstvo? V druhom štvrťroku 2020 bol zaznamenaný rozpočtový deficit vo výške 29 miliárd dolárov, ale to nie sú ani zďaleka všetky dôsledky ropnej vojny. Podľa rôznych odhadov má Saudská Arábia v súčasnosti zlaté a devízové ​​rezervy zhruba 330 miliárd dolárov — v decembri 2019 to bolo 508 miliárd dolárov. To znamená, že 170 – 180 miliárd vyletelo komínom za posledný polrok, pričom obrovskú časť tejto sumy „zožrali“ platby za preplnené nevyskladnené tankery (tzv. freight). Koho to zaujíma, môže si zobrať čínsku kalkulačku a sám si spočítať, dokedy im vydržia zvyšné zlaté rezervy pri takýchto nákladoch.

Je pravda, že existuje aj suverénny investičný fond pre budúce generácie, ktorý údajne predstavuje najmenej 750 miliárd dolárov, ale jeho aktuálna hodnota je jedným z najstráženejších tajomstiev Saudskej Arábie a, čo je hlavné, všetky tieto peniaze ležia v amerických bankách. Rovnako ako osobné účty členov kráľovskej dynastie.

Chlapci v nočných košeliach nielenže túto vojnu prehrali s katastrofálnym skóre, no urobili ešte aj veľa geopolitických chýb, ktorých následky v budúcnosti určite kráľovstvo pocíti — umožnili Iránu presadiť sa ako regionálna mocnosť, prakticky prehrali vojnu s jemenskými bosými partizánmi, stratili americký trh s ťažkou ropou v prospech Ruska. Nakoniec sú nútení dodávať svoju ropu najväčšiemu spotrebiteľovi planéty — Číne — za najnižšie ceny.

Saudi musia vyskladniť tankery, ktoré sú stále naplnené miliónmi barelov ropy, pričom nejde o veľmi rýchly proces.

Cenová vojna sa začala 9. marca 2020. Presne šesť mesiacov po tejto udalosti vidíme krajinu, ktorá stratila strategický vektor rozvoja a obmedzila všetky ambiciózne plány na reštrukturalizáciu vlastnej ekonomiky, zatiaľ čo rozhovory o obnove svetového trhu s ropou sú stále v nedohľadne.

Kráľovstvo zároveň rýchlo stráca svoj štatút vedúcej krajiny v Perzskom zálive, a to aj za priamej „pomoci prešibaných Rusov“, ktorí začali priamo podporovať Teherán v jeho pokusoch získať v tomto regióne dominantné postavenie.

Peržania nie sú naši priatelia, ale iba situační spojenci, ale o pár mesiacov bude iránsky energetický systém prepojený s ruským energetickým systémom: teraz sa zvažujú dve tranzitné vetvy — cez Azerbajdžan alebo cez Gruzínsko s Arménskom. Iránsky minister energetiky Reza Ardakanyan to oznámil minulý piatok a to bude ďalší z prvkov na posilnenie hegemónie Ruska v regióne.

Toto je tiež súčasť globálnej politiky — po našej energii budú nasledovať naše zbrane, embargo na dodávky do Iránu vyprší 15. októbra — a to je tiež zlá správa pre Saudov. Rusko si vybralo, koho bude v tomto existenčnom konflikte podporovať, čo znamená, že vojna pre Saudov zjavne neskončila a bude sa viesť inými metódami a za účasti ďalších proxi-síl.

Veď ťava je tiež transport. A oveľa odolnejšia ako Rolls-Royce, najmä pri jazde dunami.

Oleg Adolfovič

Comments:

Loading ...