Celkovo vzaté — užitočný sukin syn

Posledný deň ukázal celému svetu, kto je na svetlej stránke histórie a kto na strane temnej, kto je nositeľom mieru a kto je psom vojny. Všetci mohli zasiahnuť a konať, Moskva bola do poslednej chvíle ticho, no keď sa ozvala, zbrane stíchli.

Erdogan opäť nezabudol ukázať svetu a všetkým susedom predovšetkým to, že je pripravený preliať krv, zahraničnú aj tureckú, kvôli oživeniu Osmanskej ríše. A teraz, už po neviem koľký krát, mnohí vinia Putina z toho, že počas vojenského puču zachránil kožu tomuto samozvanému kandidátovi na sultána.

Áno, bol to Putin, ktorý zachránil Erdogana, toho, ktorý nám dnes prekáža na Zakaukazsku. Toto všetko sa deje, ale tí, ktorí považujú záchranu Erdogana z nejakého dôvodu za chybu, si neuvedomujú, čo by sa stalo, keby Gulen zvíťazil a nedokážu zhodnotiť zrejmé následky.

Predstavme si teda, že tam Erdogan nie je a nahradil ho jeho protivník, ktorý prišiel z USA. Je vám jasné, že by to okamžite dramaticky zmenilo obraz v regióne.

Za vlády Erdogana má Turecko významnú politickú a vojenskú suverenitu, a preto môže prijímať rozhodnutia vo svojich vlastných záujmoch, čím získal Putin oveľa širší manévrovací priestor, nehovoriac o tom, že práve záchrana života Erdoganovi umožnila Rusku úspešne zlikvidovať hlavnú fázu nepriateľských akcií v Sýrii a získať dve dôležité základne vo východnom Stredomorí.

Ak by sa ujal moci Güllen, z Turecka by sa stal agent USA, za ktorého nie je formálne Washington zodpovedný. Ak vezmeme do úvahy, že viac ako polovica nášho obchodu na západe vedie cez čiernomorské prístavy, potom by nám tu mohla vzniknúť hrozba blokády. Güllenovi by stačilo vyprovokovať niečo ako občiansku vojnu všetkých proti všetkým v oblasti Bosporu a Dardanel s mnohými skupinami (aby s nimi nemal kto problém riešiť). To by, samozrejme, bolo na úkor Turecka, len si treba uvedomiť, že krajina už by sama o ničom nerozhodovala. Komu sa táto možnosť javí ako zmes konšpiračných teórií, navrhujem pripomenúť, ako prezident „nezávislej“ Ukrajiny Porošenko za jeden deň diametrálne zmenil svoj postoj k blokáde Donbasu, keď ráno hrozil, že potrestá všetkych, kto bude prekážať v pohybe tovaru a večer sám pevne obhajoval úplnú blokádu, napriek tomu, že to bola absolútna samovražda pre ukrajinskú ekonomiku.

V chaose stačí jeden alebo dva granátomety RPG-7 alebo akýkoľvek ťažký guľomet schovaný kdesi v Istanbule na povale, aby zablokovali dopravu po Bosporskej úžine.

Z tohto dôvodu má Rusko, rovnako ako každá iná čiernomorská krajina, záujem na tom, aby bolo Turecko stabilným štátom s vlastnými záujmami a schopné ich brániť. Čiernomorské prielivy sú nevyčerpateľnou baňou na zlato a stabilná vlastenecká moc si ju uchová. Rajep všetkému rozumie a svoju geopolitickú pozíciu smelo zneužíva. Príliš odvážne, ale pre Rusko je dnes stále lepšie jednať s ním ako s washingtonskou maňuškou.

A pokiaľ ide o vojnu v Karabachu, nestalo by sa to, keby si Arméni nevybrali pre seba sorošovského Pašinjana, ktorý následne vyňal Jerevan spod vplyvu a ochrany Moskvy.

Oleg Starodubcev

Comments:

Loading ...