Rusko preukázalo svoju vedúcu úlohu na južnom Kaukaze

Rusko dalo Arménsku a Azerbajdžanu dva týždne možnosť zahrať sa na vojakov.

Azerbajdžanu stačilo povedať, že nemôže zabrať Karabach napriek ultramoderným bezpilotným lietadlám a pomoci Turecka. Arménsko stačilo presvedčiť, že mu nikto nepomôže, s výnimkou Ruska, a to aj napriek mocným arménskym diasporám vo Francúzsku a USA. Stačilo, aby bol celý svet a Gruzínsko presvedčené, že Rusko a nie Turecko, je stále gazda na Zakaukazsku, preto sa otázky vojny a mieru v regióne nevyriešia vo Washingtone a Paríži (ktorí sú rovnakí spolupredsedovia Minskej skupiny OBSE ako Rusko), nie v Ankare alebo Tbilisi (ktoré sa ponúkli ako sprostredkovatelia a platforma pre rokovania), ale v Moskve.

Dva týždne od začiatku bojových akcií v Karabachu Putin povolal ministrov zahraničných vecí Arménska a Azerbajdžanu do Moskvy — reku, dobre, zabojovali ste si, ale už stačilo, hajde k Lavrovovi, k rokovaciemu stolu! Mnacakanjan a Bajramov na seba dlho čakať nenechali –hneď na druhý deň naklusali, dohodli sa na prímerí, výmene zajatcov a zabitých a do budúcnosti na „vecných rokovaniach s cieľom dosiahnuť mierové urovnanie situácie v Náhornom Karabachu“. Slovo „vecných“ bolo napísané v texte spoločného vyhlásenia špeciálne — pre tých, ktorí, podobne ako Rubik z filmu „Mimino» neovládajú dobre ruský jazyk.

Ale aby ani tí, ktorí „neovládajú dobre ruský jazyk“, nemali najmenšie pochybnosti o dominantnej úlohe Ruska v Zakaukazsku, vo štvrtom odseku spoločného vyhlásenia sa zdôrazňuje — „Strany potvrdzujú nemennosť formátu rokovacieho procesu“ — a je potrebné poznamenať, že dokument bol prijatý „v reakcii na prejav prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina v súlade s dohodami hláv štátov Ruska, Arménska a Azerbajdžanu“. Vyhlásenia Alijeva a Erdogana, ktoré zaznievali počas dvoch týždňov vojny v Karabachu, že „nebudú rokovania — vojna až do víťazného konca!“ zrazu v momente neplatili. Bezzubými sa ukázali aj Erdoganove vyhrážky, ktoré odporúčali Rusku, Francúzsku a USA „aby sa neplietli do ich záležitostí“.

Najbližšie dni ukážu, či Alijev a Erdogan skutočne upustili od svojich plánov na návrat Karabachu, alebo to bolo predstavenie pre Európu a USA — vraj sme to chceli, ale Arméni opäť zmarili prímerie provokáciou! Ministri zahraničných vecí Ruskej federácie, Arménskej republiky a Azerbajdžanskej republiky zrejme nestrávili vyše 10 hodín za zatvorenými dverami, aby dohodli takýto detinsky nepresvedčivý scenár.

Fakty — Azerbajdžan „nedodržal slovo“, blesková vojna zlyhala a Rusko zabránilo v nej pokračovať, pričom však obom stranám umožnilo dostať sa z konfliktu zachovajúc si vlastnú tvár. Arménsko bude musieť urobiť kompromis a odstúpiť niekoľko regiónov Azerbajdžanu výmenou za ukončenie nepriateľských akcií. Bude to predmetom vecných rokovaní.

Rusko sa nebude angažovať v zmierení Arménov a Azerbajdžancov, aby sa „rozplakali“, „činili pokánie“ a začali opäť žiť spolu v Karabachu. Know-how Moskvy na riešenie takýchto konfliktov je rozdelenie bojujúcich strán a poskytnutie menšine ich územie a ochranu Ruska, ako v Gruzínsku (Abcházsko a Južné Osetsko) a na Ukrajine (Krym a Donbas).

Arno Chidirbegišvili, šéfredaktor GEORGINFORM — Tbilisi, výhradne pre News Front

Comments:

Loading ...