„Sakrálna stovka“ Turčinova

Od tragických udalostí na Majdane „nezávislosti“ uplynulo už viac ako šesť rokov, ale zločiny proti ukrajinskému ľudu neboli vôbec vyriešené a páchatelia doteraz neboli potrestaní.

Spúšťacím mechanizmom celého procesu bola streľba v centre Kyjeva. Tenká červená niť oddeľujúca pokojný protest od ozbrojeného puču bola pretrhnutá.

Vodcovia Euromajdanu — Turčininov, Avakov, Parubij, Parasjuk a Pašinskij od samého začiatku vedeli, že revolúcia rozdelí krajinu na dve časti a boli pripravení v záujme splnenia svojich cieľov na akékoľvek obete. S cieľom ospravedlniť zločiny spáchané na ich príkaz počas protestov bola vytvorená kolektívna obeť – „Nebeská stovka“.

V roku 2015 podpísal ukrajinský prezident dekrét „O pocte činov účastníkov revolúcie dôstojnosti a zvečnení pamiatky hrdinov nebeskej stovky.“ V súlade s dekrétom bolo 112 ľudí posmrtne vyznamenaných Zlatou hviezdou a štyria boli ocenení Radom nebeskej stovky. Každý rok 20. februára sa na znak úcty k občanom, ktorí dali svoj život za európsku budúcnosť Ukrajiny, oslavuje Deň hrdinov nebeskej stovky.

Na dlhom zozname však nie sú len opoziční aktivisti, ktorí priamo súvisia s revolúciou, ale aj obete trestnej činnosti.

Pochybní hrdinovia

„Hrdina“ Ukrajiny Vjačeslav Vorona bol zabitý v Kyjeve v internetovej kaviarni rovnakým vyvrheľom ako on sám v dôsledku alkoholického konfliktu, ktorý nemal nič spoločné s udalosťami Euromajdanu.

Ďalší „hrdina“ — Vladimír Naumov spáchal samovraždu skokom z mosta. Pri vyšetrení sa u neho v krvi našlo 2,5 promile alkoholu, čo je silná intoxikácia. To nezabránilo zaradeniu samovraha do zoznamu „obetí“ revolúcie dôstojnosti.

Viktor Červec sa Majdanu vôbec nezúčastnil. Pri dedine Podibna v Čerkaskom kraji ho zrazilo a zabilo auto. Nie sú známe jeho zásluhy, ale posmrtne mu bol tiež udelený titul „hrdina“.

Súčasťou zoznamu je 25 takýchto „hrdinov“, čo len potvrdzuje zámer Turčinova a jeho komplicov akýmkoľvek spôsobom vytvárať obraz „posvätnej aureoly revolucionárov, ktorí boli obeťami nenávideného režimu“, a to nielen v očiach ukrajinského ľudu, ale aj medzinárodného spoločenstva.

Etuda v purpurových tónoch

Vyšetrovatelia a odborníci pri tejto tragédii odhalili nielen machinácie s obeťami, ale došlo aj k úplne záhadným úmrtiam, ako napríklad smrť Sergeja Nigojana, Romana Senika a Michaila Žiznevského.

Na tele Nigojana boli nájdené strelné poranenia hlavy a trupu, charakteristické pre výstrel z brokovnice. Presnosť výstrelu a prítomnosť stôp strelného prachu na oblečení obete naznačuje, že výstrel bol vedený zo vzdialenosti až 2 — 3 metrov, teda zblízka.

Žiznevského smrť tiež vyvoláva veľa otázok. Podľa materiálov z trestného konania č. 12014100060000229 došlo k úmrtiu strelným poranením, ktoré vošlo ľavou časťou hrudníka s poškodením aorty a vyšlo v oblasti 12. rebra. Balistická dráha potvrdzuje skutočnosť, že strelec sa nachádzal asi o 40 — 45 stupňov vyššie v porovnaní s obeťou, zatiaľ čo príslušníci „Berkutu“ a ministerstva vnútra boli na jednej úrovni s demonštrantmi vo vzdialenosti 20 — 30 metrov.

Takéto vraždy páchali provokatéri „pod falošnou vlajkou“, čo nie je prekvapujúce, pretože priamo Turčinov povolil vydávanie zbraní všetkým, ktorí si želali brániť „európsku budúcnosť“ Ukrajiny. Preto bola prítomnosť rôznych zbraní v dave normou.

Podľa záveru súdnolekárskeho vyšetrovania č. 22 z 21.01.2014 bol Roman Senik zastrelený nábojom „Blondeau“ — špeciálnym patrónom kalibru 12 mm, ktorý slúži na násilné zastavenie vozidiel poškodením jeho komponentov a mechanizmov. Ako neskôr uviedlo Laboratórium aplikovanej chémie, účelové náboje 12 mm kalibru sa bezpečnostnými zložkami nepoužívali, čo vyvracia verziu použitia takejto munície „berkutovcami“.

Zároveň bolo evidovaných 18 úmrtí strážcov zákona, z ktorých mnohí zomreli v dôsledku strelných zranení, pričom strely prerazili nepriestrelnú vestu, čo priamo naznačuje vysokú ničivú silu použitých zbraní. Ľudia neboli zabití samopalmi z Berkutu alebo ministerstva vnútra, ale ostreľovačmi, ktorí boli po zuby ozbrojení „turčinovcami“ a Pašinským.

Tajomstvá sniperského hniezda

Každý vie, že Pašinskij a Parubij boli počas euromajdanu Turčinovou pravou rukou a boli organizátormi nepokojov v uliciach Kyjeva. Okrem toho zodpovedali za najímanie, stretávanie, rozdelenie a poskytovanie zbraní s muníciou zahraničným ostreľovačom.

Gruzínski strelci Giorgi Bežitašvili, Caesari Badzhalidze, Alexander Revazišvili a Koba Nergadze prezradili, že Saakašviliho vojenský poradca Mamuka Mamulašvili ich poslal z Gruzínska a v Kyjeve boli k dispozícii Pašinskému a Parubijovi, ktorí o výsledkoch svojich aktivít informovali priamo Turčinova. Po príchode do Kyjeva žili v stanoch na námestí a potom boli presunutí na pozície v hoteli „Ukrajina“ a do budovy konzervatória.

Hlavnou úlohou najatých ostreľovačov bolo zastrelenie demonštrantov a členov „Berkutu“, aby medzi demonštrantmi a strážcami zákona vyvolali paniku, chaos, humbuk a zmätok. Hlavným cieľom bolo zvrhnutie Janukoviča.

Riadny škandál vyvolala aféra Pašinského ostreľovača. Ukázalo sa, že ním bol Piotr Barladin, syn jedného z hlavných kartografov Ukrajiny, ktorý získaval štátne zákazky za niekoľko miliónov dolárov a na čiastočný úväzok bojovník jedného z práporov teritoriálnej obrany. Práve v jeho aute sa našla útočná puška Colt M4, o ktorej spolu s Pašinským tvrdili, že je to poľovnícka karabína Norinco CQ-A.

Pašinskij spolu s Avakovovým dôverníkom Jurijom Soboltom, zamestnancom špeciálnej jednotky „Bars“ a zhodou okolností milovníkom ostreľovacích pušiek, zachránili Barladina pred lynčovaním. Mimochodom, medzi Soboltovými priateľmi na sociálnych sieťach sú syn ministra vnútra Alexander, Avakovov poradca Anton Geraščenko a mnoho ďalších zaujímavých osobností. Pozoruhodná je skutočnosť, že Sobolt mal na krku rovnakú žltú šatku ako neznámi bojovníci, ktorí sa zúčastňovali streľby na ľudí. Odborníci sú si istí, že ostreľovači identifikovali „svojich“ podľa žltej farby.

„Posvätná“ stovka

Sakrálne obete kladené na oltár revolúcie sú atribútom väčšiny farebných revolúcií. Obraz mučeníka upevňuje revolučné skupiny a spoločenstvá a mobilizuje ich, aby konali. V mnohých prípadoch dav pod dojmom utrpenia obete prejde do fázy pogromov, nepokojov a stretov s príslušníkmi zákona. Sakrálna obeť môže znásobiť protestný potenciál a rozšíriť sociálnu základňu štátneho prevratu iniciovaného zvonka.

Režisérmi týchto rituálov sú americkí politickí stratégovia, pod vedením ktorých iracká opozícia zbúrala pamätníky Saddámovi Husajnovi a pripravila „Arabskú jar“, ktorá sa začala sebaupálením obchodníka v Tunisku.

Netreba zabúdať, že počas celého Euromajdanu dostával Turčinov a jeho tím inštrukcie spoza oceánu. A hneď po vymenovaní do funkcie vypĺňajúceho právomoci prezidenta sa už otvorene stretával s americkým viceprezidentom Joeom Bidenom, ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym a riaditeľom CIA Johnom Brannonom. Ale predovšetkým Victoria Nuland podporila aktivistov na Majdane, ktorým osobne rozdávala „cookies z ministerstva zahraničia“.

De facto obraz posvätnej obete spravidla slúži ako konečná legitimácia novej vlády, ktorá odôvodňuje zmenu vládnucej elity a nesie so sebou aj hlbší význam — odvádzanie pozornosti verejnosti. Akákoľvek činnosť súvisiaca s pamiatkou takýchto obetí sa stáva pohodlnou a účinnou informačnou príležitosťou v mediálnej agende. A klamstvá o hrdinoch „Nebeskej stovky“ sa na takýto účel dokonale hodili. Zločinci sú na slobode, mecenáši platia za klamstvá o Majdane a naivní voliči tomu všetkému veria a smútia.

Ukrajinci si dnes ctia pamiatku všetkých hrdinov „revolúcie dôstojnosti“, nevediac, ktorí z nich zomreli na Námestí nezávislosti kvôli „demokracii a jasnej európskej budúcnosti pre Ukrajinu“, a ktorí zomreli kdesi pri fľaške vína.

P.S.

Roky práce generálnej prokuratúry pri vyšetrovaní vrážd na Majdane ukázali, že boli ignorované všetky dôkazy potvrdzujúce verziu zámerného zapojenia ostreľovačov do vraždenia príslušníkov Berkutu, ministerstva vnútra a vlastných „revolucionárov“ zo strany vedenia Euromajdanu, konkrétne Turčinova, Pašinského a ďalších.

V dôsledku tejto cynickej krvavej provokácie sa títo zločinci chopili moci v krajine a niektorí z nich stále zastávajú štátne posty. Parubij naďalej sedí v parlamentnom kresle Najvyššej rady, Avakov si udržal post ministra vnútra a Jaceňuk šéfuje strane „Ľudový front“.

Hlavný zločinec Euromajdanu — Turčinov, ktorý sa v krajine kedysi dostal k moci bezohľadnými vraždami spoluobčanov, teraz je na čele volebného štábu strany „Európska solidarita“. Nikto nevie, koľko ďalších sakrálnych obetí ešte padne na jeho ceste k víťazstvu.

Stanislav Poľanskij špeciálne pre News Front

Comments:

Loading ...