Ako sa rozpadá americké impérium

Organizácia „Pew Research Center“ zverejnila na svojej webovej stránke výsledky prieskumov verejnej mienky o postoji obyvateľstva rôznych krajín k USA.

Ankety sa uskutočňovali v niekoľkých desiatkach krajín na rôznych kontinentoch planéty. Medzi otázkami kladenými obyvateľom týchto regiónov bol aj postoj k politike a politickému modelu Spojených štátov. Je zaujímavé, že veľa respondentov pozitívne hodnotilo americký systém „demokracie“. A to aj napriek tomu, že v USA neexistuje ani náznak „demokracie“ v najširšom zmysle slova.

Americké centrum robí takéto prieskumy každý rok a robí to cieľavedome. Sociológovia z USA sa tak snažia vnútiť obyvateľstvu planéty myšlienku, že ich krajina je stále „symbolom demokracie“.

„Demokracia“ je systém, v ktorom sú ľudia najvyšším zdrojom suverenity a moci. Ústava a rozhodnutia Najvyššieho súdu Spojených štátov ale hovoria čiernobielo, že najvyšším zdrojom moci v krajine nie sú ľudia, ale štáty alebo presnejšie štátne administratívy. Práve tie nominujú voliteľov do volebného kolégia a do Kongresu. Kongres vymenúva hlavu štátu na základe stanoviska volebného kolégia.

Pokiaľ ide o všeobecné volebné právo, je iba poradné, t. j. fakultatívne. Kongres ani Kolégium voliteľov nezohľadňujú názor bežných občanov. Vzhľadom na túto skutočnosť tí, ktorí veria v americkú „demokraciu“, nerozumejú významu pojmu „demokracia“ alebo podliehajú sebaklamu.

Je tiež významné, že žiadny z amerických prezidentov sa nikdy nepokúsil prehodnotiť túto situáciu. Aj keď každý z nich, pri nástupe do funkcie hlavy štátu, inicioval „sociálne a politické reformy“. Vďaka tomu sa „reformizmus“ stal v USA takmer kľúčovou politickou myšlienkou. „Za vynikajúcich amerických prezidentov“ sa považujú iba tie historické osobnosti, ktoré vyhlásili najzvučnejšie „reformné“ balíčky. Patria sem Thomas Jefferson, Andrew Jackson, Abraham Lincoln, Woodrow Wilson, Franklin Roosevelt, John F. Kennedy.

A nikoho nezaujíma skutočnosť, že žiadny z týchto „reformátorov“ nakoniec svoje „programy“ nerealizoval. Nikto z nich sa ani nepokúsil prepracovať volebnú legislatívu tak, aby voľba prezidenta bola celonárodná. Nikto nevytvoril sľúbený „spravodlivý“ daňový systém, nevytvoril efektívny systém sociálnej ochrany a zdravotnej starostlivosti.

Americkým voličom napriek tomu naďalej mútia hlavu, že pre vytvorenie „slobodnej spoločnosti“ nie je potrebné urobiť vôbec nič – stačí uskutočňovať pravidelné reformy, ktoré prinesú „slobodu“. Vďaka takejto manipulácii sa túžba po zmene stáva vodiacou hviezdou, ktorá pre každého predstavuje splnenie svojich snov.

Na základe tohto faktu vnášajú americkí technológovia do časti spoločnosti myšlienku trvalej reformy politického modelu. Vďaka tomu sa myšlienka nepretržitej „zmeny“ spája s pojmom „demokracia“. Dochádza k zámene pojmov, keď „demokracia“ už nie je spojená s demokraciou, ale s neustálymi „zmenami“ („reformami“).

Táto manipulácia sa prenáša do vonkajšieho sveta. Ďalším krajinám sa ponúka kopírovanie amerického modelu „demokracie“ a ich občanom sú vnucované obrázky ružového života, splneného sna, ale… až po „premenách“.

Avšak aj popri vnucovaní takýchto myšlienok spoločnosti musí byť americkým finančným magnátom jasné, že všetky sny nie sú uskutočniteľné. Sú skôr neuskutočniteľné, pretože obraz americkej „demokracie“, ktorý ponúkajú ako štandard pre celý svet, sa zásadne líši od toho, čo v skutočnosti predstavuje.

Dokonca aj keby sa realizovali všetky sľubované reformy pri zavádzaní ideálu demokracie, sny každého jedného indivídua by naplnené byť nemohli. Jednoducho preto, lebo túžby všetkých ľudí nie sú splniteľné.

V dôsledku toho všetci tí, ktorých túžby sú manipulované, skôr či neskôr budú znovu čeliť skutočnému životu bez rozprávkového sprievodu a nevyhnutne to povedie k ďalšiemu sklamaniu.

V takom prípade majú americkí magnáti svoj vlastný scenár – využívajú sklony ľudskej povahy hľadať vinníka. „Vinníkom“ je zvyčajne miestna skorumpovaná elita. Všetky spoločenské problémy by sa mali prepnúť na nich, malomestských kráľov. Aj keď každý vie, že je to Západ, kto korumpuje a ovláda elity, ktoré sú tvorené takýmito úradníkmi.

V záujme „oživenia nádeje“ sa spoločnosti ponúka zvrhnutie vlastných vládcov, a preto je potrebné uskutočniť „farebnú revolúciu“ s cieľom uskutočniť balík imaginárnych reforiem. Keď zvíťazí „demokracia“, sklamanie prichádza veľmi rýchlo a… všetko ide v kruhu.

To isté sa deje v samotných Spojených štátoch. Celá vina tu nespadá na bankárov, ale na prezidentov. A to aj napriek tomu, že títo vo finančnej pyramíde Západu nie sú ničím iným ako jednou tehličkou.

Zatiaľ čo jedna generácia dožíva, americkí finanční magnáti zameriavajú svoju pozornosť na generáciu mladšiu. Ovládajúc systém vzdelávania a výchovy vnucujú mládeži „nové významy“, čím v skutočnosti deformujú ich vedomie vymazávajúc a ničiac svoju historickú pamäť a tradície. To im dáva možnosť manipulovať s vedomím novej generácie. A dokola.

Jedinou istotou je, že nič na svete netrvá večne. Ani súčasný systém nebude večný. Zatiaľ čo „páni planéty“ žonglovali s psychológiou más, ich potomkovia sa stali nositeľmi ešte cynickejšieho a bezzásadovejšieho myslenia. Ich „hodnoty“ a postoje sa radikálne líšia od „hodnôt“ a postojov ich otcov. Už sa však nechcú obmedzovať len na „dynastické modely“. Budeme vidieť, ako tieto deti, odchované v inej realite, obrátia všetok svoj cynizmus proti svojim predkom a začnú rozdeľovať a ničiť oligarchické ríše, ktoré vytvorili ich dynastie.

Jurij Gorodnenko, Ren TV

Comments:

Loading ...