Úpadok západného sveta je čím ďalej zreteľnejší

Pred časom upútali pozornosť verejnosti na západe dva pozoruhodné materiály.

Najskôr publikoval britský denník „The Daily Mail“ článok škótskeho novinára Gavina Eslera s názvom „Britská pomalá smrť“. Autor článku píše: „Som veľký unionista, ale dospel som k záveru, že Británia končí. To čo počujem, nie je siréna. Toto je umieračik.“

A vynára sa otázka: ako mohla niekdajšia „vládkyňa morí“, ríša, nad ktorou nikdy nezapadlo slnko, jedna z víťazných krajín druhej svetovej vojny, jeden z trvalých stĺpov západného sveta, prísť do takéhoto štádia? Ako je možné, že sa ocitla na pokraji rozpadu a čelí hrozbe stať sa geopolitickým ohryzkom na periférii Európy?

Jeden z argumentov škótskeho novinára, potvrdzujúci zrútenie Británie, je sklamanie Škótov z Brexitu. Milovníci kiltu a gájd nikdy necítili veľkú lásku k britskej korune. Chaotický odchod Londýna z Európskej únie však bol pre Edinburgh poslednou kvapkou. K tomu treba pripočítať jalovú, panickú a provokatívnu reakciu britského establišmentu na čele s politickým čudákom Borisom Johnsonom na narastajúcu hrozbu koronavírusu.

„Výsledkom je, že predseda vlády Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska bol akceptovaný iba v Anglicku a dokonca len v niektorých jeho častiach,“ píše sa v článku Gavina Eslera. No okrem tradične slobodomilného Škótska tu nie je o nič menej separatisticky zmýšľajúce Severné Írsko, ktoré sa v dôsledku Brexitu ocitlo medzi bruselskou Scyllou a londýnskym Charybdou, nehovoriac už o problémoch rozdeleného írskeho národa.

Esler poukazuje na rozdiely v Spojenom kráľovstve nielen v oblasti zdravia, ale aj v oblasti vzdelávania a spravodlivosti. Dokonca upozorňuje na rozdielne postavenie kráľovnej v rôznych kongregáciách jednotlivých členov kráľovstva. Dnes nie sú tieto rozdiely základom pre silu či „jednotu v rozmanitosti“, ale pre zrýchľujúci sa proces narastania nejednotnosti.

Trpkou pravdou podľa Eslera je, že čím ďalej tým menej vecí spája ľudí z rôznych častí Veľkej Británie. V skutočnosti „zo Spojeného kráľovstva zostal len názov“.

A to nie je názor jediného novinára. Napríklad redaktor denníka „The Telegraph“ Chris Evan píše: „Únia je v nebezpečenstve. Cieľom Škótskej národnej strany je získať v máji v Holyroode väčšinu a vytrhnúť Škótsko zo Spojeného kráľovstva.“

V tých istých novinách varuje bývalý britský predseda vlády (Škót) Gordon Brown: musíme urgentne hľadať zjednocujúci prvok; je potrebné sa reformovať, inak hrozí Veľkej Británii, že sa zmení na „nefunkčný štát“ (failed state).

Takže môžeme vidieť, že jednota Spojeného kráľovstva je veľmi otázna.

A teraz ďalšia podnetná publikácia — rozhovor s dekanom Inštitútu medzinárodných vzťahov na Univerzite Tsinghua v Pekingu Yan Xuetongom pre nemecký časopis „Der Spiegel“.

Čínsky odborník vyhlásil: „V priebehu historického vývoja všetky ríše chátrajú, a tak to bude aj v nasledujúcich tisícročiach. Veľké ríše prechádzajú tromi etapami: rozkvetom, stagnáciou a úpadkom. Úpadok USA ma nešokuje ani neprekvapuje. Otázka je, ako sa to stane. Spojené kráľovstvo bolo dlho najmocnejšou veľmocou na svete, jeho pokles bol dlhý a trval niekoľko desaťročí. Sovietsky zväz sa rozbil ako pohár, ktorý spadol na podlahu. Myslím si, že úpadok Spojených štátov bude skôr nasledovať britský scenár.“

Do akej miery môžu byť pravdivé tieto tvrdenia o Spojených štátoch? Niet pochýb o tom, že ich vplyv vo svete klesá. A klesá nielen kvôli rastúcemu vplyvu Číny. Neúspešný americký pokus o zmenu režimu vo Venezuele je toho dôkazom. Existuje dôvod domnievať sa, že za pokusom o zvrhnutie Erdogana v Turecku v roku 2016 boli aj Američania — a opäť neúspech. Pri moci zostáva aj Bašár Asad, ktorého strašil zvrhnutím ešte Barack Obama. Sýria samozrejme ako štát prežila predovšetkým vďaka Moskve, ale je to len ďalší dôkaz oslabenia USA. Aj stará Európa čoraz odvážnejšie presadzuje svoje vlastné záujmy, odlišné od amerických. A tento „pád amerického impéria“ na medzinárodnej scéne úzko súvisí s jeho vnútornými problémami, a to s rozdelením vládnucej triedy, čo prehĺbilo spoločenské rozpory v mnohých smeroch — rasovom, ekonomickom, ideologickom.

Ak sa vrátime k možnému rozpadu Veľkej Británie, môžeme vidieť komplexný obraz rozpadu celého západného sveta: Európska únia je neveľmi zasiahnutá Brexitom, skôr sa bolestivo snaží vyrovnať s „vírusom nacionalizmu“. Spojené kráľovstvo je na ceste rozpadu. Amerika sa čoraz viac porovnáva so Sovietskym zväzom v poslednej fáze existencie. Čo sa teda deje?

Naše myšlienky môžeme zredukovať na typické nevyhnutné zrútenie cisárskych inštitútov, najmä v čase masovej psychózy založenej na strachu z koronavírusu. Dá sa predpokladať, že v takých podmienkach, keď je štátna moc slabá – bez ohľadu, či je to EÚ, USA alebo Veľká Británia – vtedy sa aj „zlomí“. Presnejšia je tu však myšlienka Willa Duranta: veľkú civilizáciu nemožno dobyť zvonka, kým sa nezničí zvnútra.

Nič na tomto svete nie je vopred isté. Neraz sa zdalo, že Rusko by malo zahynúť, zmiznúť ako ríša-civilizácia, ale zakaždým malo silu preskupiť sa a vstúpiť do nového vývojového cyklu. To isté možno v istom zmysle pripísať Európskej únii, Spojeným štátom americkým, či Spojenému kráľovstvu.

Je, samozrejme, ťažké predpokladať, že jedného dňa vládnuce kruhy anglosaského sveta prestanú svojimi nezodpovednými činmi prehlbovať problémy západnej civilizácie a začnú tieto problémy konštruktívne riešiť. No ak sa nezastavia, má Západ šancu vyjsť zo stavu úpadku ako „znovuzrodený“, silnejší?

Keď sa pozrieme na to, čo sa dnes deje v Amerike, notoricky známe svetlo na konci tunela sa zdá byť desivé — je ťažké sa zbaviť myšlienky, že trebárs rok 2024 bude príliš podobný roku 1984.

Vladimir Kudrjavcev, FSK

Comments:

Loading ...