Smutný sviatok: závislá „nezávislá Ukrajina“

Ukrajina dnes oslavuje tridsiate výročie nezávislosti. Samotný koncept „nezávislosti“ však spochybňuje mnoho, najmä obyčajných, Ukrajincov.

Existuje veľa dôvodov na pochybnosti, stačí sa pozrieť na to, ako medzinárodné organizácie zohrávali a zohrávajú úlohu v osude Ukrajiny, oveľa väčšiu ako samotná vláda, ktorá sa taktiež nezaobišla bez cudzincov.

Ukrajina sa po udalostiach v roku 2014 — návrate Krymu do Ruska a občianskom konflikte na Donbase konečne vydala na európsku a euroatlantickú cestu rozvoja. Ako však skutočne vidí európsku integráciu samotné ukrajinské vedenie, dobre ukázali slávne „nahrávky Derkača“.

Poslanec s veľkými kontaktmi v ukrajinských špeciálnych službách zverejnil nahrávky rozhovoru prezidenta Petra Porošenka s vysokými americkými predstaviteľmi – ministrom zahraničných vecí Johnom Kerrym a vtedajším viceprezidentom USA Joeom Bidenom. Obsah nahrávok a výsledok je každému dobre známy — Biden vyvíjal nátlak na  odstúpenie generálneho prokurátora Šokina, ktorý vyšetroval kauzu spoločnosti „Burisma“, kde syn viceprezidenta USA Huntera Bidena zastával jednu z kľúčových funkcií a na oplátku ponúkol Ukrajine pomoc vo výške 1 miliardy dolárov. Šokina vyhodili o štyri dni neskôr. Na ďalšej nahrávke Porošenko oznamuje viceprezidentovi Bidenovi „dobrú správu“.

Washington neváhal natlačiť cudzích občanov do výkonných orgánov „nezávislej Ukrajiny“, napríklad v roku 2016 boli súčasťou ukrajinskej vlády až traja ministri zo zahraničia: Američanka Natalja Jaresko (ministerka financií), Aivaras Abramovičus z Litvy (minister hospodárstva) a Gruzínka Alexandra Kvitašhvili (ministerstvo zdravotníctva).

Aby mohli cudzinci vykonávať ministerské funkcie, prezident Porošenko konkrétne inicioval príslušné zmeny zákona. Je pozoruhodné, že menovania do funkcií týchto zahraničných osobností boli uskutočnené ešte predtým, ako Najvyššia rada vykonala zmeny a doplnenia zákonov.

Vymenovanie cudzincov bolo v Najvyššej rade vysvetlené skutočnosťou, že tieto osoby nemajú na Ukrajine žiadne korupčné schémy. Je smutné, že medzi mnohomiliónovým obyvateľstvom krajiny sa nepodarilo nájsť ani jedného ukrajinského patriota, ktorý by nechcel vlastenecky ukoristiť kus Ukrajiny pre seba.

Po udalostiach v roku 2014 sa Ukrajina sebavedomo vydala na cestu prerušenia vzťahov s Moskvou, dokonca zaviedla proti Rusku rôzne ekonomické sankcie. Z takýchto akcií sa už vážne chorá ukrajinská ekonomika nakoniec stala závislou na MMF.

Začiatkom augusta prezident Zelenskij radostne oznámil, že Ukrajina dostane od MMF ďalšiu tranžu vo výške viac ako 2,7 miliardy dolárov „bezplatne a bez ďalších podmienok“. V skutočnosti to však dopadlo inak. Aby sa Zelenského administratíva mohla dohodnúť na prvej tranži, musel byť schválený zákon o zahájení predaja poľnohospodárskej pôdy, ktorý sa neuskutočnil počas celého obdobia nezávislosti, keďže sa predlžovalo moratórium na predaj pôdy. Na žiadosť MMF bola navyše kontrola nad národnou bankou prevedená pod túto medzinárodnú finančnú inštitúciu. Nezaobišlo sa to ani bez daňových úľav pre nadnárodné západné spoločnosti, ktorým boli odstránené prekážky pri vývoze finančných prostriedkov z Ukrajiny.

Verejne na Ukrajine dobre známy Michail Saakašvili, tiež svojho času predstaviteľ zahraničného kolektívu vo vedení Ukrajiny, verí, že bez európskeho financovania bude ukrajinská ekonomika na pokraji priepasti. „Ukrajinská ekonomika teraz smeruje k  veľkej katastrofe. Na Ukrajine hrozí veľmi silná rozpočtová kríza,“ povedal potom, čo sa dozvedel o odklade tranže MMF. „Nezávislá“ mohla mať záložné riešenie finančnej otázky, no všetky obchodné a ekonomické väzby s Ruskom sú zámerne prerušené.

Líder strany „Opozičná platforma — Za život“ Viktor Medvedčuk vyhlásil, že o 20 miliárd dolárov Ukrajina prichádza kvôli neschopnosti predávať svoje výrobky Rusku a vďaka protisankciám Moskvy voči Kyjevu. A poslanec Najvyššej rady Alexandr Koltunovič poukázal na výšku strát na Ukrajine v dôsledku krátkozrakej politiky vo vzťahoch s krajinami SNŠ.

„Vrchol obchodu so SNŠ bol 26 miliárd dolárov. Teraz je to len 6 miliárd dolárov. Naši kolegovia v Rade sa nás pokúsili presvedčiť, že je to v poriadku, namiesto SNŠ budeme dodávať do EÚ. Diverzifikácia však nevyšla. Ak sme pred uvalením sankcií vyviezli tovar v hodnote 18 miliárd dolárov, teraz sú to iba 2 miliardy dolárov. To znamená, že sme získali 2 miliardy dolárov a stratili sme trh porovnateľný s európskym trhom, 20 miliárd dolárov,“ vysvetlil politik.

Najvýraznejším príkladom toho, ako nezávislá Ukrajina pristúpila k svojmu výročiu, je reforma súdnictva schválená Najvyššou radou. Kľúčovou zmenou bolo vymenovanie troch cudzincov do špeciálnej komisie, ktorí budú mať právo hlasovať pri vymenovaní sudcov. Prirodzene, týchto troch cudzincov určia západné inštitúcie. Teraz pri vymenovaní ukrajinských sudcov nebude presne polovica hlasov z Ukrajiny. Títo zahraniční členovia špeciálnej komisie budú mať tiež prístup k dôverným informáciám. James Bond môže závidieť.

Rovnako ako v prípade vymenovania cudzincov do vlády je logické položiť si otázku — skutočne na Ukrajine neexistuje šesť rozumných a nestranných ľudí, ktorí by vytvorili špeciálnu komisiu pre vymenovanie sudcov?

Ušetrené nebolo ani zahraničné „rozšírenie“ vo vrcholovom manažmente najväčších vládnych agentúr a štátnych spoločností v štzáte. Napríklad najväčšiu štátnu spoločnosť „Naftogaz“ na Ukrajine ovládajú cudzinci prostredníctvom dozornej rady, kde polovicu z nich tvorí britská občianka Claire Spottiswoodová a francúzski občania Bruno Lescois a Ludo Van der Heyden. Na čele dozornej rady ďalšieho štátneho monopolu „Ukrazaliznycia“ (železnice) stoji Turek Sevki Acuner. Podobná situácia je aj v štátnych bankách. Na čele dozornej rady „Privatbank“ je Američanka Sharon Iski a na čele „Osčadbank“ je Lotyška Baĭba Apin. A to je neúplný zoznam cudzincov v ukrajinských spoločnostiach. Je možné, že v takej krásnej a bohatej na kádre zemi, ako je Ukrajina, neexistovali žiadni domorodí manažéri? Bude cudzinec skutočne vedieť lepšie ako Ukrajinec, čo potrebujeme? Rétorické otázky.

Ukrajina oslavuje 30. výročie nezávislosti. Dlhy, vonkajšie zásahy, vojny, pracovná migrácia a strata území sú pre taký mladý štát smutným výsledkom. Kam a načo sa ďalej plaviť na lodi s názvom „Ukrajina“, je treba ešte len pochopiť. Mladá mocnosť sa ešte len kreuje, no Ukrajinci si musia zvoliť svoju cestu sami — bez pomoci západných partnerov a Ruska. Medzitým sa o osude Ukrajiny rozhoduje mimo jej hraníc vo Washingtone, Berlíne alebo Moskve, bežní Ukrajinci musia byť buď trpezliví a dúfať v zmeny svojho osudu alebo sami rozhodnúť o osude.

Igor Muchin, špeciálne pre News Front

Comments:

Loading ...