Kto pripravuje „prevrat 2.0“ v Bielorusku a načo je baťkovi systém S-400

Teraz sa v Bielorusku a Rusku na niekoľkých polygónoch (deväť v Rusku a päť v Bielorusku) konajú masívne vojenské cvičenia „Západ-2021“, na ktorých sa zúčastňuje asi 200 tisíc vojakov oboch štátov. Do cvičenia je zapojený aj polygón Obuz-Lesnovskij, ktorý navštívil bieloruský prezident Alexander Lukašenko.

Práve tam, na testovacom mieste, Lukašenko urobil niekoľko zvučných vyhlásení: o Putinovej návšteve, o vzniku nových hrozieb pre úniu, o zhoršení situácie na západnej hranici a o nákupoch ruských zbraní.

„Som veľmi vďačný ruskému vedeniu, armáde a ruskému vojensko-priemyselnému komplexu za to, že sa dohodli na celom zozname zbraní, ktoré tu budú do roku 2025. Skutočne je to asi tucet lietadiel […], ktoré k nám už čiastočne dorazili. Ide o niekoľko desiatok helikoptér. Veľké objemy, to naznačuje, že my aj Ruská federácia berieme tento západný smer veľmi vážne, kde sme v priamom kontakte s jednotkami NATO.“

Pokúsime sa dnes prísť na to, čo sa skrýva za Lukašenkovými slovami, ako dobre sú pochopené a prečo Bielorusko potrebuje nové systémy protivzdušnej obrany.

Začneme však vyhlásením, že skutočná integrácia v rámci únie sa konečne začala. Bolo schválených 28 plánov a do konca tohto roka budú podpísané, ratifikované a implementované (to znamená zavedené do praxe). Len gaučoví demagógovia si myslia, že integrácia je jednoduchá. V skutočnosti je to zložitý a zdĺhavý proces, ktorý začína zjednotením legislatívy a noriem a končí integráciou rôznych podnikov do spoločných výrobných reťazcov (berúc do úvahy skutočnosť, že niektoré podniky v Ruskej federácii a Bieloruskej republike sú v priamej hospodárskej súťaži medzi sebou).

Lukašenkov takzvaný „viacvektorový prístup“ sa skončil, pretože západný vektor už neexistuje. Alexander Grigorievič vyhlásil, že „kým Európska únia nezruší svoje smiešne sankcie, nemá sa s nimi o čom baviť“. EÚ medzitým pripravuje piaty balík sankcií proti Bielorusku. To znamená, že obe strany ukazujú, že zmierenie je nemožné. A aj keby sa Lukašenko chcel pokúsiť znova hrať tieto hry s manévrovaním, tak na to už jednoducho nemá príležitosť.

Lukašenkove slová o nových hrozbách na západnej hranici majú tiež zmysel. Poľsko a pobaltské štáty sa stále viac menia na neúspešné štáty, ktoré nemôžu bez európskych dotácií normálne existovať. Ich prepad je v mnohých ohľadoch však daný ich rusofóbiou — najmä stratou príjmu z tranzitu po železnici a cez prístavy.

Na ilustráciu poklesu pobaltských pudlíkov — 6. septembra sa objavila správa, že Lotyšská železnica (LZD) vydražila 600 vyradených vozňov z prevádzky. Ide o tretí takýto predaj v tomto roku a financie spoločnosti vykazujú v roku 2020 pokles obratu o 36% a čistú stratu 3,3 milióna eur. V ostatných odvetviach miestneho hospodárstva nie je situácia o nič lepšia.

V Poľsku nie je situácia o nič lepšia. Po Brexite sa vrátilo viac ako milión ľudí z Veľkej Británie, ktorí tam pracovali ako vodiči a inštalatéri, čiže sa zvýšila nezamestnanosť a devízové ​​príjmy poľských gastarbeiterov z iných krajín sa výrazne znížili. V Poľsku je navyše rozkol medzi konzervatívcami a stúpencami takzvaných „európskych hodnôt“ a poľské vedenie je v rámci EÚ neustále v konflikte s Nemeckom.

A čím horšia je situácia v Poľsku a Pobaltí, tým väčšia je potreba, aby ich neadekvátne vlády odvádzali pozornosť od vnútorných problémov pomocou „ruskej hrozby“. Príbehy o tom, že „Putin zaútočí“, počuť v miestnych médiách čoraz častejšie a nedávno sa v jednom z miestnych hlavných miest konali mini cvičenia, kde hrdinskí vojaci farmárskej armády odrazili ruskú inváziu a desiac hlasnou streľbou matky s malými deťmi.

Ekonomický úpadok, spustnutie, nezamestnanosť a vyľudnenie? Aha, ruská hrozba!

Poľské a litovské vedenie navyše trpia fantómovými bolesťami bývalej imperiálnej veľkosti, takže sa obzvlášť ani netaja svojimi územnými nárokmi nielen na bieloruské oblasti, ale pravidelne hovoria aj o tom, že „Smolensk bol členom litovského veľkovojvodstva“. Skutočnosť, že tieto ambície nezodpovedajú ani ich viac ako skromnému ekonomickému potenciálu, nieto ešte vojensko-politickým schopnostiam, ich netrápi.

Niektorí dokonca tajne dúfajú, že Rusko zaútočí, nastolí okupáciu a investuje do obnovy ich ekonomík. Iní sa medzitým neprestávajú snažiť podkopať situáciu v Bielorusku, aby priviedli svoje bábky k moci na majdanovskej vlne. V Európskom parlamente zavádzajú nové sankcie voči Bielorusku, sponzorujú lokálnych „zmagarov“ a naďalej pobehujú po svete s „Madam kotletou“.

A tak napríklad nemožno vylúčiť pokus o teroristický útok v bieloruskej jadrovej elektrárni. Napríklad s útokom skupiny dronov. Práve v takýchto prípadoch bezpečnostné protokoly JE zabezpečujú prítomnosť moderných systémov protivzdušnej obrany — TOR-2M a S-400.

Spoločné cvičenia a nákup moderných ruských zbraní sú preto adekvátnou reakciou na hrozbu neadekvátnych západných susedov.

Alexander Rogers

Comments:

Loading ...