Výpadky elektriny v Číne — zatrasie sa celá planéta?

Čína nečakane čelí vážnej energetickej kríze, ktorej jedným z dôvodov je prechod na „zelenú energiu“.

Hocijaká udalosť, ktorá nastane v Číne, rezonuje s obrovskou ozvenou po celej planéte — taká je teraz pozícia „dielne sveta“. A je o to zvláštnejšie počuť, že štát, ktorý všetko vyrába, má kritický nedostatok energie nielen na zabezpečenie tovární a závodov, ale aj na obyčajné pouličné osvetlenie a vykurovanie obytných budov.

Čína čelí bezprecedentnému nedostatku elektriny. Čo nie je „len deficit“, ale rovno „superdeficit“!

Nefunkčné semafory na uliciach, svietenie sviečkami v obchodoch, naliehavé požiadavky na obyvateľov, aby nepoužívali bojlery a mikrovlnné rúry a nakoniec výpadky elektriny, ktoré postihujú viac ako 100 (!) miliónov ľudí celkom — ak by sa aj chcelo zavtipkovať o situácii, teraz mi to vôbec nejde.

Čo sa tam stalo a aké sú dôsledky?

Všetko je relatívne ľahké vysvetliť, no táto jednoduchosť pri riešení problému nepomáha. Pozrite sa na nasledujúce čísla:

Tepelné elektrárne – 5,174.300 GWh

Hydroelektrárne – 1,355.200 GWh

Jadrové elektrárne – 366.200 GWh

Veterná energia – 466.500 GWh

Slnečná energia – 261.100 GWh

Toto sú údaje o výrobe elektriny v ČĽR za rok 2020. Ako vidíte, absolútnym lídrom sú uhoľné tepelné elektrárne, ktoré poskytujú dve tretiny čínskej elektrickej energie. V krajine je málo jadrových elektrární a hoci „zelená energia“ rastie veľmi aktívne, v nasledujúcich rokoch zrejme nebude schopná nahradiť tepelné elektrárne — rozdiel je tu takmer desaťnásobný.

Príčiny nedostatku elektriny sú dvojaké — vnútorné a vonkajšie.

Vonkajšie — nedostatok uhlia. Vlastné zásoby sa minuli (nie sú nekonečné) a ceny zaň dramaticky vzrástli. Významným zdrojom uhlia bola pre ČĽR Austrália, no kvôli diplomatickým konfliktom medzi štátmi (v roku 2020 Canberra obvinila Peking zo šírenia koronavírusu) je austrálske uhlie pod embargom. A nie je dostatok ďalších dodávateľov.

Pýtate sa, prečo neprejsť na plyn? Nie nadarmo sa staval plynovod „Sila Sibíri“? Nenadarmo, no nejde o okamžitú záležitosť. Predstavte si, koľko je elektrární v obrovskej Číne a každú z nich treba prestavať z uhlia na plyn a bohvie, koľko tisíc kilometrov distribučnej sústavy plynu treba rozviesť po celej Číne. Je to otázka rokov a rokov. A elektrina je potrebná teraz.

Existujú však aj vnútorné dôvody. Podľa rozhodnutia Čínskej komunistickej strany (ČKS) by sa krajina mala stať uhlíkovo neutrálnou do roku 2060 a pustili sa do toho s typicky čínskou vervou (kto si teraz spomänul z histórie kampane taviť oceľ na každom dvore a boja proti vrabcom — trafil do čierneho). 2060 nie je blízko, ale do roku 2030 treba úplne zastaviť emisie uhlíka, a čo je najdôležitejšie, rok 2022 je už pred nosom. Vtedy sa v Pekingu uskutočnia zimné olympijské hry a pekinský vzduch je veľmi špecifickou zmesou plynov (znečistenie ovzdušia v Pekingu prekročilo normu WHO 13 -násobne), ktoré by neznámy cudzinec nemal dýchať. Rozhodli sa preto poponáhľať s radikálnym riešením problému. Žiaľ, nie je sa čomu smiať…

Bolo by lepšie zamyslieť sa nad tým, ako to všetko dopadne pre nás všetkých. Zatiaľ len stručný prehľad poklesu priemyselnej výroby: „Všeobecne platí, že takmer polovica provincií ČĽR trpí nedostatkom energie. Tri kľúčové regióny krajiny — Ťiang-su, Če-ťiang a Kuang-tung — pociťovali tento nútený deficit najvýraznejšie. Predstavujú až tretinu čínskeho HDP… Spoločnosť „Yunnan Aluminium“, významný čínsky výrobca hliníka, obmedzila výrobu pod tlakom Pekingu, aby znížila emisie. V provincii Ťiang-su neďaleko Šanghaja boli zatvorené oceliarne a v mnohých mestách v provincii bolo dočasne vypnuté pouličné osvetlenie. V Če-ťiang bolo zatvorených asi 160 energeticky náročných spoločností vrátane textilných závodov. V provincii Liao-ning na hranici s KĽDR rozhodlo o núdzovom vypnutí elektriny 14 miest… Čínske úrady napokon obmedzujú spotrebu energie aj v potravinárskom priemysle.“

A čo bolo nevyhnutné — výroba bola pozastavená aj pre spoločnosti Apple a Tesla. Ani pre nich žiadne privilégiá.

Čo sa stane s planétou, ak sa zastaví aspoň časť obrovskej čínskej produkcie všetkého na svete — od procesorov po tenisky? Tenisky, dobre, budú šiť v Indonézii, ale procesory? A čo druhá elektronika? Viete si predstaviť, ako budú ceny za to všetko prudko rásť? Koniec koncov, všetko, VŠETKO sa vyrába v Číne, všetky značky iných krajín.

Problematika prenosu výroby je veľmi kontroverzná záležitosť. Prenesieme továrne na smartfóny späť do „bieleho sveta“ a ceny výrobkov sa vzhľadom na vysoké mzdy neúmerne zvýšia. Presun do Indie znamená, že nebude možné tak rýchlo vyškoliť miestny personál. Sú to roky a roky. Je to jednoduché, za mesiac alebo dokonca pol roka sa nedá postaviť samotný výrobný komplex ani vo fyzickom zmysle.

Bieda, ako sa hovorí, sama nechodí — okrem Číny sú obrovské energetické problémy aj v Európe. A tam tiež plačú nad nedostatkom nielen plynu, ale aj uhlia: „Európa požaduje od Ruska viac uhlia na zmiernenie energetickej krízy“. Európa bude s najväčšou pravdepodobnosťou musieť mrznúť, pretože Peking neraz ukázal, že je schopný zlákať všetkých dodávateľov vyššou ponukou. Je pravda, že to pravdepodobne ovplyvní aj rast cien hotových výrobkov.

Stručne povedané, globálna ekologická transformácia naďalej žne svoju šialenú úrodu. Je dosť možné, že získa skalp nielen v podobe mrznúcich Európanov, ale aj nezamestnaných Číňanov. A ako následok — miliardy ľudí túžiacich po smartfónoch.

Grigorij Ignatov

Comments:

Loading ...