Prečo sa Francúzsko tak bojí tisícky „wagnerovcov“ v Mali

Rok 2021 podľa mňa zmenil naše vnímanie času. V každom prípade sa to stalo v medzinárodných vzťahoch, v politike, v ekonomike. To, čo v nedávnej minulosti trvalo mesiace alebo dokonca roky, sa teraz môže stať doslova za niekoľko dní. Dohody, ktoré boli nedávno pripravované niekoľko mesiacov a dokonca rokov, je teraz možné uzavrieť za niekoľko dní.

Dlhšiu dobu som sa k téme súkromnej armády „Wagnera“ v Mali nevyjadroval. Priznám sa, že úmyselne. Naozaj som chcel vidieť, ako sa prezident Macron zachová v situácii, keď sa ukáže, že za chrbtom Francúzska nie sú len priatelia, ale skôr súperi a konkurenti.

Dokáže Francúzsko odolať náporu USA alebo sa poslušne zaradí do tlupy rovnakých bezvýznamných spojencov pre USA?

Bohužiaľ, francúzsky štát sa ukázal byť oveľa slabší, ako si mnohí mysleli. A Macron nie je de žiadny de Gaulle. Paríž, milo sa rozčúliac a dupnúc nôžkou rýchlo na všetko zabudol a plne obnovil vzťahy s Washingtonom a ambasádori sú späť na svojich pracoviskách. Záujmy Francúzska sa opäť zhodujú so záujmami USA.

Toto je naša krava a my si ju dojíme“

Nedávne zasadnutie Valného zhromaždenia OSN v New Yorku sa ukázalo byť celkom zaujímavé nie v zasadacej sieni, ale na periférii. Zvlášť kuriózne bolo sledovať aktivity ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova. Ako a s kým sa stretáva, o čom hovorí, aké dáva prognózy.

Ale dnes nás bude zaujímať Afrika.

Téma bola otvorená počas rozhovorov medzi Sergejom Lavrovom a šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom. Borrell veľmi dobre chápe, že s „pánom Nie“ je treba hovoriť úprimne, bez klamstva. Preto svoju myšlienku vyjadril celkom priamo. Ako povedal Lavrov v rozhovore pre agentúru „RIA Novosti“, Borrell ho presviedčal, že Rusko by nemalo zasahovať do situácie v Afrike, že to je teritórium Európy.

„Ako mi povedal Josep Borrell, v Afrike sa radšej neangažujte, pretože Afrika je naše miesto. Presne tak to povedal.“

Zaujímavé?

Veru áno. No nejde ani tak o európske ambície, ale prečo bol taký vážny a skúsený diplomat, akým je Borrell, nútený dať takéto ultimátum Rusku?

Lepšie sa na to pozrieme nižšie, jednoducho preto, že naozaj chcem pripomenúť niekoľko slov z odpovede ministra Lavrova. Sergej Lavrov posadil európskeho úradníka na miesto. A krásne vyjadril svoje „fúha“ k takej nediplomatickej priamočiarosti šéfa zahraničnej politiky EÚ:

„Bolo by lepšie synchronizovať akcie Európskej únie a Ruska v súvislosti s bojom proti terorizmu. A nielen v Mali, ale v celom regióne Sahara-Sahel. A hovoriť – my sme tu boli prví, takže odtiaľto odíďte, je po prvé urážka pre vládu v Bamaku, ktorá pozvala externých partnerov a za druhé, takýto tón je neprípustný.“

„Koľko mlieka dáva krava?“

Prečo sa teda Josep Borrell pokúsil vystrašiť Rusko prostredníctvom ministra Lavrova? Stojí Mali zato, aby takto hrubo tlačili na Rusov „bez kože na tvári“?

O čo chce Európa v Mali bojovať?

Nebudem spomínať veľké nerastné bohatstvo, ktoré už bolo objavené a môže sa ťažiť. Zlato, bauxit, uhľovodíky, urán, diamanty. A to nie je úplný zoznam všetkého, čo sa nachádza v krajine Mali. Ale dnes je pre nestabilnú situáciu dosť ťažké tam ťažiť.

Na pochopenie objemu nerastných surovín stačí povedať, že napríklad objem zlata v Mali sa odhaduje na takmer 1% svetových zásob. Tiež bauxit predstavuje 3% svetových zásob. Viete si predstaviť, čím sa môže táto malá krajina stať, ak sa situácia stabilizuje a začnú sa tieto ložiská využívať? Zdá sa mi však, že najchutnejším kúskom je urán.

To, čo už bolo v Mali objavené, nie je nič v porovnaní so zásobami nerastného bohatstva v okolí Nigeru. Stručne povedané, Francúzsko potrebuje dojiť kravu samé…

Prečo vláda Mali neverí Francúzom?

Spomínajúc záležitosť s „Wagnerom“ sme akosi zabudli na dôvod, ktorý donútil Bamako hľadať pomoc zvonku. Prítomnosť francúzskej armády a o niečo neskôr armád ďalších štátov spočiatku vychádzala z rozhodnutia Bezpečnostnej rady OSN. Početné skupiny džihádistov nielenže destabilizovali situáciu v krajine, ale hrozili aj zmocnením sa uránových ložísk v Nigeri.

Teraz si vypočujme, čo predseda vlády Mali Shogel Maiga povedal z tribúny Valného zhromaždenia OSN:

„V dôsledku zavŕšenia [francúzskej] operácie „Barkhane“ bola krajina Mali postavená pred holým faktom. Keď bola naša krajina ponechaná sama na seba bez varovania, boli sme sa nútení nájsť spôsoby a prostriedky na lepšie zaistenie bezpečnosti krajiny. Nezávisle, aj s podporou našich partnerov.“

Čo to vlastne bola táto operácia „Barkhane“, na ktorú odkazuje predseda vlády Mali?

V skutočnosti je „Barkhane“ plán Paríža na zníženie stavu ich kontingentu v Mali do roku 2023 na polovicu. Pripomeniem, že v Mali je teraz 5 100 francúzskych vojakov. Je zrejmé, že zníženie kontingentu je pre Bamako kritické. Málo je úžitku z 5 tisíc, ešte menej bude z 2,5 tisíc.

Rumázganie Francúzov a ich spojencov nad „wagnerovcami“ vyzerá celkom vtipne. Francúzska armáda sa zľakla tisícky (!) civilných spolupracovníkov súkromnej armády? Navyše, tá bude robiť presne to, čo robí súkromná bezpečnostná firma – zaisťovať bezpečnosť najvyšších predstaviteľov štátu a výcvik domácich bezpečnostných zložiek.

Zdá sa mi, že je tu zbytočne veľa medzinárodnej politiky. Paríž je presvedčený, že „wagnerovci“ sú len predvojom Ruska, ktoré v Mali pripraví cestu pre ruských diplomatov, ruských podnikateľov a ruskú armádu. Európa sa obáva zmeny kurzu malijskej vlády na proruský. Nenadarmo európska tlač upozorňuje na fakt, že predseda vlády je absolventom ruskej univerzity a minister obrany absolvoval stáž v Rusku.

„Ruská mäkká sila zafungovala“

Jednoducho povedané, všetko ako obyčajne. Postavené na hlavu. Európania opäť pripisujú svoje vlastné nesprávne prepočty „ruke Kremľa“ a „figliarstvu Putina“.

Lamentácia Západu kvôli prítomnosti „wagnerovcov“ v Afrike pramení v skutočnosti, že koloniálna politika západných krajín voči africkým štátom zlyháva. Národy Afriky začínajú chápať všetky zákernosti západných politikov, ktorí v skutočnosti bez hanby a svedomia okrádajú ich krajiny rukami miestnych elít. Súkromné armády, vrátane „Wagnera“, sú už dlho prítomné na africkom kontinente.

Pochádzajú z rôznych krajín a predstavujú najrozmanitejšie kontingenty. Niektorí sa skutočne zaoberajú ochranou, niektorí — vykonávajú úlohu žoldnierov v armádach početných kmeňov, ale sú tam a sú tam už dlho.

Dôvod, prečo sa Afrika dnes prebúdza a začína vytláčať západné krajiny z vlastného územia, je predovšetkým v kríze samotného Západu. To, čo sa dnes deje vo Francúzsku, USA, Británii a ďalších západných krajinách, tlačí afrických lídrov k hľadaniu nových spojencov a obrancov.

A Afričania majú veľmi obmedzený výber. Buď globálny Západ alebo globálny Východ, vrátane Číny a Ruska. Afrika na jednej strane vyskúšala západnú „lásku“ a na druhej strane sa bez peňazí a ochrany dnes ťažko zaobídu aj najbohatšie krajiny.

Svet sa mení, ako som už mnohokrát písal, veľmi dramaticky. Štáty vytvárajú nové aliancie, nové vojenské bloky, nové medzinárodné organizácie, v ktorých neexistujú zjavní vodcovia a páni. A nejde o Spojené štáty, Rusko alebo Čínu. Ide o kolaps starého svetového poriadku a zrod nového.

Čoskoro uvidíme nových ekonomických gigantov, nových regionálnych, vedeckých a výrobných lídrov. Už sme takého niečoho boli svedkami, ale z nejakého dôvodu sme akosi rýchlo na to zabudli. Zabudli sme na Japonsko, Taiwan, Kóreu, Čínu, ktoré doslova v okamihu vyštartovali na svetové vedúce pozície. Prichádza čas zmeny lídrov…

Dnešná Afrika je v tomto ohľade taká sľubná, že ju už nie je možné ignorovať.

Alexandr Staver

Comments:

Loading ...