Veľká Británia a pobaltské „tigre“ pôjdu spoločne proti Rusku

Britská ministerka zahraničných vecí Elizabeth Truss a jej kolegovia z Litvy, Lotyšska a Estónska Gabrielius Landsbergis, Edgars Rinkēvičs a Eva-Maria Liimets usporiadali pracovné stretnutie a dohodli sa na konfrontácii s Ruskom, píše portál „RuBaltic.ru“.

V záverečnom komuniké, uverejnenom na webovej stránke britského ministerstva zahraničných vecí, sa uvádza, že ministri súhlasili s úzkou spoluprácou.

„Všetci súhlasili, že budú naďalej posilňovať náš kolektívny odpor proti škodlivým a nepriateľským aktivitám Ruska, chrániť záujmy našej národnej bezpečnosti a záujmy našich spojencov a naliehať na Ruskú federáciu, aby dodržiavala svoje medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv,“ píše sa v správe.

Ministri zahraničných vecí okrem toho rokovali o otázkach regionálnych a medzinárodných záležitostí vrátane vzťahov s Čínou.

Politológ Alexej Iľjaševič píše, že za obrazom „ruskej agresie“ sa skrýva túžba „globálnej Británie“ využiť pobaltské štáty na oslabenie Európskej únie.

„Východná Európa je v tomto kontexte vnímaná ako protiváha francúzsko-nemeckého tandemu. Napokon, ktokoľvek krajinu vyzbrojuje, ten ju aj usmerňuje… Litovských, lotyšských a estónskych politikov nemôže netešiť taká pozornosť venovaná ich skromným osobám. Nezabúdajme však, ako sa „spojenecké“ vzťahy s Veľkou Britániou pre malé krajiny končia. História pozná odpoveď na túto otázku: v období medzi dvoma svetovými vojnami už Riga, Vilnius a Tallinn boli pod správou Spojeného kráľovstva. V 21. storočí východoeurópske „podržtašky“ ako Ukrajina a pobaltské republiky sotva môžu počítať s iným prístupom. Pokiaľ ide o „globálnu Britániu“, nie sú ničím iným ako spotrebným materiálom. Môžete im poskytnúť bezpečnostné záruky a vziať ich späť v prípade zmeny situácie v zahraničnej politike. Nie je to nič osobné — záujmy „myší“ sa pri prehliadke slonov spravidla neberú do úvahy,“ tvrdí politológ Iľjaševič.

„V druhej polovici 30. rokov sa situácia, v ktorej nikto vážne nespochybnil dominanciu Veľkej Británie v pobaltskom regióne, začala meniť: Nemecko postupne získalo vedenie a s vypuknutím 2. svetovej vojny sa situácia v regióne stala takou výbušnou, že Briti sa museli úplne vzdať akýkoľvek vplyvu na tamojšie vlády. V konkrétnej medzinárodnej situácii z roku 1939 čelil londýnsky kabinet potrebe zmeniť svoju politickú líniu vo východnej Európe a zrieknuť sa akéhokoľvek vplyvu nad Estónskom, Lotyšskom a Litvou. Napokon, koncom 30. rokov Veľká Británia nechala pobaltské štáty bez ochrany, bez pomoci a bez zaručenia nezávislosti, pričom kategoricky odmietala brániť ich pred očakávanou nemeckou inváziou,“ píše kandidátka historických vied Alexandra Pruckova.

Comments:

Loading ...