Turecko-poľské „Intermarium“ alebo poturčenec horší Turka

Poľsko sa zbližuje s Tureckom považujúc ho za protiváhu Rusku.

Odchod USA z Európy tlačí východoeurópske štáty k hľadaniu nových partnerov. A Poľsko zvažuje možnosti zlepšenia vzťahov s Tureckom, pričom ho považuje za protiváhu k Rusku. Pre Turecko je zapojenie sa do projektu „Intermarium“ (Medzimorie), podobne ako pre Poľsko, dôležité pre vybudovanie „mostu“ z Ázie do Európy.

Perspektíva turecko-poľskej spolupráce je daná nielen súčasnou situáciou oboch krajín, ale aj plánmi na vytvorenie novej Baltsko-čiernomorskej únie. Turecko už buduje severojužnú vojensko-ekonomickú os v oblasti Baltského a Čierneho mora (Turecko – Ukrajina – Poľsko – pobaltské štáty), a to aj prostredníctvom dodávok najnovších zbraní do Poľska a na Ukrajinu, ako sú napríklad bezpilotné prostriedky typu „Bayraktar TB2“ ( Kyjev chce zopakovať karabašský scenár na Donbase) a uzatváranie dlhodobých vojenských kontraktov.

Turecko a Poľsko podpísali dohodu o akvizícii bojových bezpilotných lietadiel tureckej výroby Varšavou 24. mája počas návštevy poľského prezidenta Andrzeja Dudu v Turecku. Ďalším príkladom poľsko-tureckej spolupráce vo vojenskej oblasti je vyslanie poľských lietadiel na tureckú základňu İncirlik a objavenie sa tureckých F-16 v Poľsku v rámci misie NATO na kontrolu vzdušného priestoru. Tureckí armádni dôstojníci sa zúčastňujú rôznych misií NATO v Poľsku a pobaltských štátoch.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí pravidelne pripomína Turkom, ako veľmi sú Turecko a Poľsko prepojené. Začiatkom roku 2014 krajiny pompézne oslávili „600. výročie nadviazania diplomatických vzťahov“, ktoré sa údajne odohralo takmer 40 rokov predtým, ako Osmani obsadili Konštantínopol. Poľský minister zahraničia v rozhovore pre turecké noviny „Hürriyet Daily News“ zdôraznil, že takýto dlhodobý vzťah je výnimočnou udalosťou v dejinách diplomacie. A zameral sa na to, že každý Poliak si „pamätá, že Turecko koncom 18. storočia odmietlo uznať rozdelenie Poľska“.

Poľsko sa prezentuje ako „posledná bašta starej Európy“, ktorá bojuje proti deštruktívnemu vplyvu ultraľavicových liberálnych nadnárodných spoločností, ktoré pohltili zvyšok Európskej únie (s výnimkou Poľska a samotného Maďarska). A „Intermarium“ založené na Baltsko-čiernomorskej únii so zapojením Turecka sa môže stať atraktívnym pre desiatky miliónov priaznivcov „pravicovo-konzervatívnych hodnôt“ okrem iného aj vďaka neoislamistickej (Ankara) a neokresťanskej (Varšava, Vatikán) ideológii.

Za zváženie stojí ďalšie posilňovanie Číny, ktoré môže prinútiť USA a Rusko zamerať sa na túto oblasť a Európu tak „dusiť vo vlastnej šťave“. Stratégovia novej turecko-poľskej geopolitickej aliancie sa nebránia vyťažiť z tohto kokteilu maximum. V postsovietskom priestore na to existujú organizačné predpoklady — ide o projekt „Východného partnerstva“, ktorý sa objavil na návrh Varšavy v roku 2008 (krátko po neúspechu gruzínskej agresie v Osetsku). Hlavným „prevádzkovateľom“ projektu na západe je Poľsko, ktorému je pridelená Ukrajina, Bielorusko a Moldavsko, na juhu je to Turecko (ku ktorému sú priradené Azerbajdžan, Gruzínsko a Arménsko). Oficiálni sponzori — Brusel a Washington.

Ciele:

— rozšírenie sféry politického a ekonomického vplyvu a zúženie ruskej sféry vplyvu v postsovietskom priestore;

— vytlačenie Ruska z Kaukazu a východnej Európy a oddelenie postsovietskych republík od Ruskej federácie;

— preorientovanie postsovietskych republík na Poľsko a Turecko a vytvorenie alternatívy k SNŠ a ODKB;

— integrácia regionálneho energetického sektora, infraštruktúry a trhov postsovietskych republík s EÚ, tranzit energie obchádzajúci Rusko.

Prečo práve Poľsku a Turecku bola zverená úloha tútorov „Východného partnerstva“ a „Medzimoria“? Odpoveď si môžete prečítať v prelomovom rozhovore uverejnenom v poľských novinách „Rzeczpospolita“ (25. novembra 2008) Georga Friedmana, vedúceho spravodajskej a analytickej organizácie „Stratfor“.

George Friedman
George Friedman
„Strategickým problémom je, že v najbližších rokoch sa Rusko vráti k poľským hraniciam cez Bielorusko... Poľsko sa nachádza vo vyložene neuralgickom bode – medzi Ruskom a Európou. Preto ste vy [Poliaci] prirodzeným spojencom Ameriky, jedinou krajinou, ktorá je schopná obmedziť ruské ašpirácie. Ruské a nemecké záujmy – aspoň v energetických otázkach – sa teraz zhodujú. Nemecko je štát, ktorý môže vytvoriť spojenectvo medzi západnou Európou a Ruskom. A takéto spojenectvo je z amerického pohľadu úplne neprijateľné. Bola by to príliš silná kombinácia. Preto sa teraz Poľsko stane naším strategickým spojencom v tomto regióne. Američania chcú zastaviť Rusko v jeho expanzii na Západ pri obrane karpatskej línie. Amerika urobí všetko pre to, aby Poľsko bolo čo najsilnejšie. V najbližších desaťročiach sa sily Nemecka a Ruska výrazne znížia. Vznikne vákuum, v ktorom by sa mal objaviť nový silný hráč. Geografia hovorí, že to môže byť len Poľsko. Rusko, ktoré sa zdá také silné, slabne a Nemecko stráca význam. Ale keď majú staré mocnosti tendenciu upadať, vždy sa objaví niečo nové... V 21. storočí sa v Európe objaví nový rival - Turecko.“

[Otázka poľského novinára] „Keď ste spomenuli Turecko, myslel som na 15. a 16. storočie. Nemecko bolo vtedy rozdrobené a slabé a s Ruskom nikto nerátal. Poľsko bolo mocným štátom a naším hlavným rivalom bola práve Osmanská ríša, s ktorou sme bojovali na juhovýchodných hraniciach.“

„Odpoviem takto: vo svojej novej knihe — „Ďalších sto rokov: predpoveď pre XXI. storočie“… medzi ostatné mapy som do sekcie umiestnil tiež mapu Poľska. História sa zvykne opakovať.“

Hlavní vojenskí súperi Ruska v rokoch 1500-1871 boli Osmanská ríša a Rzeczpospolita, ovládajúce oblasť „Intermarium“, ktorá pred rozdelením zahŕňala územia dnešnej Ukrajiny, pobaltských štátov, Bieloruska a Moldavska.

V rámci aktuálneho poľsko-tureckého geopolitického projektu by sa Turecko malo zmeniť na platformu prístupu Poľska do juhovýchodnej Európy, na Blízky východ a do Ázie. V blízkej budúcnosti bude otvorená železnica spájajúca Poľsko a Turecko.

„Naše spoločnosti považujú Turecko za dominantnú krajinu vo svojom regióne namiesto Číny. Kvalita výrobkov v Turecku je oveľa vyššia. Výstavba železnice je len začiatkom procesu, ktorý prinesie veľmi zaujímavé výsledky,“ vyhlásil Marek Nowakowski, predseda Poľsko-tureckej obchodnej komory.

Na západe európskeho kontinentu projekt turecko-poľského „Medzimoria“ potenciálne pokrýva 30 % územia Európskej únie, zahŕňa 12 krajín a 112 miliónov obyvateľov. Investičný fond vytvorený jeho účastníkmi podľa rôznych odhadov investuje do energetického sektora Európy od 300 miliónov do jednej miliardy dolárov.

Dôležitá udalosť sa udiala minulý rok takmer bez povšimnutia. Šéf britskej zahraničnopolitickej rozviedky (MI6) je Erdoğanov osobný priateľ, zástanca Veľkého Turánu a zarytý rusofób Richard Moore. Kariérny spravodajský dôstojník, ktorý pracoval v utajení na ministerstve zahraničných vecí Spojeného kráľovstva, je tiež dobrý priateľ tureckého šéfa spravodajských služieb (MIT) Hakana Fidana s vyššími dôstojníkmi na oddelení zahraničných operácií MIT.

V rokoch 2014 až 2018 bol Richard Moore britským veľvyslancom v Turecku. Otvorene podporoval Erdoğana, organizoval mu výlety do Londýna a dokonca aj recepciu v kráľovskom dome. Napriek ostrej kritike tureckého prezidenta z Washingtonu a Bruselu za masívne porušovanie ľudských práv a mučenie počas výnimočného stavu sa Londýn vďaka Moorovým aktivitám stal najbližším spojencom Ankary. Moore tiež navštívil Baku, pričom pozorne študoval situáciu na severnom Kaukaze v Abcházsku. Richard Moore, odporca Kurdov a myšlienky nezávislého Kurdistanu, sa nikdy netajil tým, že vidí obrovský potenciál Turecka a turkického sveta ako regionálneho lídra, vrátane vytlačenia Nemecka, Číny a Ruska z regiónu.

Tu stojí za zmienku, že Osmanská ríša bola po stáročia akýmsi britským baranidlom proti Rusku. Angličania prostredníctvom Turkov riešili svoje problémy v Strednej Ázii, na Kaukaze. Teraz robia to isté v Európe. Napríklad na Ukrajine, kde sa Angličania v skutočnosti pripravujú na repetíciu krymskej vojny z 19. storočia s pomocou Turecka. Čo sa týka Poliakov, tí za posledných 20 rokov pod prikrytím Anglosasov a NATO, podobne ako Turci, posilňujú národný štát. A teraz Turci a Poliaci na podnet Anglosasov čoraz viac pretláčajú agendu obojstranne výhodných vzťahov medzi Poľskom a Tureckom proti Rusku, ktorá sa začala pred 600 rokmi.

Arťom Ignatiev, FSK

Comments:

Loading ...