Zelený neokolonializmus západných demokracií

Americký prezident Joe Biden sa v poslednom čase svojím správaním čoraz viac podobá na človeka, ktorý cítiac blížiaci sa koniec chce vidieť starých priateľov a dokončiť všetky nedokončené veci. Bolestne často sa z iniciatívy Bieleho domu začali konať najrôznejšie summity, stretnutia a iné konferencie za účasti spojencov USA a ich verných vazalov.

A do istej miery je to symbolické. Starý „Pax Americana“ je teraz v kŕči, prežíva svoje posledné dni. A vôbec nie sú to zbožné želania. Fakt konca unipolárneho sveta už uznali aj samotné Spojené štáty. Ale priznať si fakt neznamená priznať porážku. Navyše, prehraním bitky USA stále dúfajú, že vojnu vyhrajú. A preto sa „konferencia demokratických štátov“ naplánovaná na december tohto roku, iniciovaná Washingtonom, stane ďalšou skúškou lojality k americkému vládcovi.

To, že Summit „Za demokraciu“ nemá nič spoločné s demokraciou, bolo jasné od samého začiatku. A ak pozvú ešte aj svojich arabských spojencov, ktorých pri všetkej úcte nemožno priradiť k demokratickým režimom ani omylom, pričom to Američania ani neriskovali (obmedzili sa len na predstaviteľov Blízkeho východu — Izraelčanov a Iračanov), potom zvyšok výberu hostí, a je ich viac ako 100, ukázal nesúlad medzi skutočným cieľom a uvedeným názvom.

Takže napríklad sa nedostalo do zoznamu predvolaných na koberček bielym pánom plne demokratické Srbsko, voči ktorému z hľadiska dodržiavania všetkých stanovených noriem a postupov nemá žiadne námietky ani Európska únia, ktorá je v takomto hodnotení dosť pedantná. Zavolali však Čiernu Horu, o ktorej diktátorskom režime Đukanovića nemožno ani nachvíľu zapochybovať.

Niekto si povie, že za to môže nevyriešený kosovský konflikt, ale ako sa potom medzi účastníkov dostalo Moldavsko so svojim podnesterským problémom a naša milovaná Ukrajina s Krymom a Donbasom, či skôr bez nich?

Pri výbere „neuznaných, ​​ale lojálnych“ tiež vidíme zvláštnosti. Nebolo pozvané spomínané srbské Kosovo, ale čínsky Taiwan – nech sa páči. Samotná Čína, samozrejme, je mimo zoznamu, rovnako ako aj Rusko. No tu je aspoň formálne odôvodnenie: v Spojených štátoch sú tieto krajiny považované za nepriateľské a autoritárske na úrovni obranných doktrín.

Avšak na prvý pohľad nie je celkom jasné, čím sa previnili spojenci USA v NATO – Turecko a Maďarsko. Hoci čo sa môžeme čudovať? Všetko je tu jasné ako denné svetlo. Všetci, ktorí nie sú pripravení držať krok s americkým pánom, boli vyškrtnutí zo zoznamu demokratických štátov, zatiaľ čo tí, ktorí naďalej považujú Spojené štáty za žiarivé mesto na kopci, boli pozvaní.

A vôbec nezáleží na tom, či majú v poriadku občianske práva a slobody. Ak o tom niekto pochybuje, môže venovať pozornosť pôsobivému počtu hostí z afrického kontinentu, ktorý, ako každý vie, je výkladnou skriňou západnej demokracie. Že to bol sarkazmus, hádam nemusím nikomu vysvetľovať.

No, toto všetko sú udalosti, aj keď nie vzdialenej, ale aj tak budúcnosti. Pre úplnejšie pochopenie toho, čo sa teraz deje v západnom svete, stojí za to zhodnotiť výsledky konferencie OSN o klimatických zmenách, ktorá sa nedávno konala v škótskom Glasgowe. Kde, mimochodom, neprišli ani lídri Ruska a Číny (dva z troch pólov nového multipolárneho sveta), ktorí sa obmedzili len na delegáciu nižšieho rangu.

Výslovný a jednoznačný demarš Moskve a Pekingu, ktoré sa nechceli zúčastniť tohto pseudoekologického sabatu, sa nepáčil oficiálnemu Washingtonu, ktorý predsa poslal starca Bidena do ďalekého Škótska, kde sa mu podarilo niekoľkokrát utŕžiť hanbu (napr. v prítomnosti predstaviteľov britského kráľovského domu) a tiež nahneval samotných Britov, ktorí „na zlosť nepriateľom“ vypli v zasadacej sále Skype a Zoom, čím sa snažili zabrániť Vladimírovi Putinovi a Si Ťin-pchingovi vystúpiť na konferencii účastníkov online. Výsledkom bolo, že neuspeli, hoci ani nám by to príliš neprekážalo.

V každom prípade hlavnou agendou podujatia, ktorého takpovediac kódovou frázou sa ukázala „uhlíková stopa“. Toto je v súčasnosti módna teória, že príčinou všetkých (alebo takmer všetkých) súčasných environmentálnych problémov ľudstva je masívne využívanie nerastov v energetickom priemysle: uhlia, plynu, ropy a iných.

Ak si pripomenieme, že pred 30 rokmi boli hlavným problémom diery v ozónovej vrstve, ktoré sa zväčšujú nadmerným používaním freónu a na tomto základe boli všetky priemyselné chladiarne na Západe masívne prerobené na čpavok (čo neviedlo k ničomu inému ako superziskom výrobcov amoniaku), je zrejmé, že súčasná agenda je rovnaká pesnička a nejde vôbec o starostlivosť o životné prostredie.

Netreba dodávať, že ak hlavní bojovníci za „zelenú dohodu“ leteli do Glasgowa na 400 súkromných lietadlách, takzvaných business-jetoch. Zjavne ich úlety neodporujú západnej láske k životnému prostrediu… Áno, samozrejme. Navyše Ursula von der Leyenová, súčasná führerka (inak ju neviem nazvať) Európskej únie, pred odletom do Škótska absolvovala pracovnú cestu do Rakúska a na Slovensko. Pritom preferovala aj cestovanie medzi Viedňou a Bratislavou letecky. Na spomínanom business-jete. Pre porovnanie, vzdialenosť medzi vyššie uvedenými dvoma európskymi hlavnými mestami je len 55 km vzdušnou čiarou a 80 km po diaľnici. Veľmi ekologické, nie je čo dodať.

Ale späť na samit. Ako poznamenal ukrajinský expert v oblasti energetiky Valentin Zemljanskij, najvyspelejšie priemyselné krajiny (ktoré presadzujú uhlíkovú dohodu) sa o čistení emisií, o dodatočnej filtrácii, aby sa znížilo množstvo škodlivých látok, ani len nesnažia rozprávať. Nie, len úplný odklon od palív na báze uhlíka a žiadne kompromisy.

Jednoducho povedané, je to vojna tých, ktorí nemajú prírodné zdroje proti tým, ktorí ich majú. No a zároveň pokus zahnať do ešte väčšej chudoby takzvané rozvojové ekonomiky, ktoré pri všetkej túžbe prechod na zelenú energiu finančne neutiahnu. Ako o tom správne povedal bolívijský prezident Luis Arce Catacora, v skutočnosti hovoríme o akomsi „uhlíkovom kolonializme“.

Konkrétne povedal: „Musíme pochopiť, že rozvinuté krajiny podporujú nový proces globálnej rekolonizácie, ktorý môžeme nazvať „novým uhlíkovým kolonializmom“, pretože sa snažia presadiť svoje vlastné pravidlá hry v rokovaniach o klíme, aby pokračovali v poháňaní systému „ekokapitalizmu“ a prinútili rozvojové krajiny, aby prijali tieto pravidlá bez akejkoľvek možnosti voľby.“

Mimochodom, na summit „demokratov“ nebola pozvaná ani Bolívia. Hovorím, len tí, „ktorí sú pripravení držať hubu a krok.“

Ak vám tento príklad nestačí, je tu ďalší. Ako povedal nemecký novinár a bloger Thomas Röpke, tie isté sily, ktoré sa teraz snažia zakázať používanie uhlia v rozvojových krajinách, boli veľmi znepokojené problémom nedostatku potravín v najchudobnejších afrických krajinách a dokonca prišli so špeciálnym programom „Zelená revolúcia“ pre čierny kontinent. Zasiahneme takpovediac efektívnym hospodárením proti hladu a neúrode. V skutočnosti to všetko znamenalo len dodávku a využitie geneticky modifikovaných semien v Afrike a zabratie trhu veľkými západnými poľnohospodárskymi korporáciami. Taká je ich starosť o siroty a chudobných.

Keď sa vrátime k Frau Ursule, medzi ľuďmi láskyplne prezývaná „Uschi“, nemožno nespomenúť ešte jeden kuriózny prípad. Len pred pár dňami sa na návrh Európskej komisie, ktorej šéfuje, aby sa európska ekonomika nepreťažovala zbytočnými nákladmi na dopravu, rozhodlo o oslobodení leteckého nákladu od dane z leteckých pohonných hmôt, ktorá by mala byť zavedená v blízkej budúcnosti a ponechať ho len pre osobnú dopravu. Práve biznis lietadlá, na ktorých Uschi tak rada lieta po Európe, boli pritom zaradené do zoznamu lietadiel schopných prepravovať náklad, a teda oslobodené od dane. Čo to je, hm?! Ukazuje sa, že všetky tie ich nekonečné reči o ekológii a inej zelenej agende nie sú nič iné ako obyčajná lož!

Navyše to boli Spojené štáty, ktoré sa svojho času stali hlavnými bojovníkmi proti globálnemu otepľovaniu (v tejto oblasti bol obzvlášť známy bývalý viceprezident Albert Gore) a ani teraz, naháňajúc celý svet do „bezuhlíkového otroctva“, ani vtedy, žiadne záväzné dokumenty nepodpisovali. Na druhej strane také „bohaté a vyspelé“ krajiny ako Vietnam, Poľsko, Čile a dokonca aj Ukrajina sa zaviazali vzdať sa používania uhlia vo svojich tepelných elektrárňach a v budúcnosti nové takéto elektrárne nestavať.

Čo sa však týka našich juhozápadných susedov, nečudujem sa. To, že na čele dnešnej Ukrajiny stoja ľudia bez mozgu, je už dávno známe a je nepravdepodobné, že by títo zapredanci mali obavy o osud krajiny o 5-10-15 rokov. Navyše potom, čo im Rusko odmietlo dodať energetické uhlie a oni si v roku 2017 zablokovali možnosť získať ho z Donbasu pre seba, zelená (v každom zmysle) energia – na hnoji a slame – narástla do plnej výšky ako „svetlo budúcej demokratickej Ukrajiny“.

Približne rovnakým spôsobom kedysi podpísali zmluvu o euroasociácii a až teraz, o sedem rokov neskôr, otvorene priznali, že sa nechali oklamať. (Podpredseda Výboru pre hospodársky rozvoj Najvyššej rady Ukrajiny Dmitrij Kisilevskij povedal, že ekonomická časť dohody je pre Kyjev nerentabilná a vyžaduje si revíziu a zlepšenie.)

Povedal by som, že oni sami to vtedy dovolili so sebou urobiť a aktuálny Zelenského podpis pod glasgowskou dohodou ukazuje, že odvtedy sa nič nezmenilo. Nezáleží na tom, akú škodu spôsobíte svojej krajine, hlavné je, že zámorský pán vás pochváli.

Kým teda bude mať Washington v balíčku takéto tromfy, bude sa ako líder Západu snažiť hrať svoju hru až do konca. A boj o nový svetový poriadok sa práve začína. Čas ukáže, kto z neho vyjde ako víťaz.

Alexej Belov

Comments:

Loading ...