V Európe energetický kolaps — USA v hystérii

Bol jeden múdry Nemec, ktorý mal niekoľko výrokov o Rusku. Napríklad nasledujúca dlhá fráza je v tejto dobe tak vyčerpávajúco trefná, že tomu aj ťažko uveriť.

„Nečakajte, že keď využijete slabosť Ruska, budete dostávať dividendy navždy. Rusi si vždy prídu po svoje peniaze. A keď prídu – nespoliehajte sa na jezuitské dohody, ktoré ste podpísali a údajne vás ospravedlňujú. Nemajú cenu ani toho papiera, na ktorom sú napísané. Preto sa oplatí hrať s Rusmi fér, alebo nehrať vôbec.“

Celá táto fráza sa časom skrátila, no pritom mnohonásobne nabrala na význame – Rusi si vždy prídu pre svoje. Myslím, že Otto Bismarck, a toto sú jeho slová, by s takýmto zostručnením súhlasil. Jeho problémom pre súčasný západný svet je, že bol Nemec, nie Anglosas. Preto ho na Západe teraz necitujú a nehrabú vo významoch toho, čo povedal pred dvesto rokmi. A keby bol Anglosas, tak by sme od neho nikdy nič také nepočuli.

Faktom je, že zo všetkých negatívnych vlastností Anglosasov podľa môjho subjektívneho názoru najviac prevládajú štyri: nesmierna túžba vládnuť, pohŕdanie celým ľudstvom, chamtivosť zmiešaná s lakomosťou pri dosahovaní svojich cieľov a nenávisť.

Vedia čakať a hrať dlhodobo, keď ich „gešeft“ vysoko prevyšuje náklady. Ich problémom je, že okrem prvotného vypracovaného plánu vždy po čase a okolnostiach pridajú niečo nové, čím sa pôvodný nápad stáva ťažkopádnym a ťažko realizovateľným. Ale s tvrdohlavosťou somára pokračujú v posúvaní tejto kôpky k vytúženému cieľu.

Uvedieme príklad.

Niekedy dávno Brzezinski trval na tom, že ak bude od Ruska odtrhnutá Ukrajina, Rusko sa zrúti ako domček z karát. Je pochopiteľné, že zapálený rusofób, pôvodom Poliak a stúpenec Pilsudského utopických predstáv o obrode Rzeczpospolitej, jednoducho ako bezpečnostný poradca Jimmyho Cartera nemohol vymyslieť nič iné. Boli presiaknutí touto myšlienkou a nakoniec dosiahli svoj cieľ – z Ukrajiny stvorili anti-Rusko.

Venovali sa tomu takmer 25 rokov. V procese budovania samostatnej rusofóbnej Ukrajiny, na území vazalskej Európy, začali realizovať politické a ekonomické zmeny v prospech hegemóna, teda USA. V roku 2014 Kyjev pripadol Anglosasom, no už v roku 2015 stroskotal ich plán storočia s EÚ, takzvané Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP).

V USA si povedali „kašľať na EÚ“ a verní svojim tradíciám sa začali mstiť. Po prvé, Volkswagen dostal pokutu miliardu eur za údajne škodlivé emisie z ich dieselových motorov. Deutsche Bank dostala pokutu 630 miliónov dolárov za údajné pranie špinavých ruských peňazí a finančné transakcie s Iránom počas sankcií. Paralelne hotoviac najpomstychtivejšie dielo. Netrápili sa však s vymýšľaním niečoho nového, rozhodli sa zviazať pomstu s ukrajinskou otázkou, blízkou aj samotnému Brzezinskému.

Teda ak nedokázali ovládnuť energetický sektor EÚ vďaka nepodpísaniu TTIP, Tak sa ho Američania pokúsili ovládnuť pomocou existujúcich plynovodov z Ruska, ktoré vedú cez územie nešťastnej Ukrajiny a Poľska. Naivne sa však mýlili v dvoch veciach.

Po prvé, že Kyjev a Varšavu bude živiť tranzit plynu a Američania budú zatvárať alebo otvárať ventily, čím budú kontrolovať ceny na európskych energetických burzách v závislosti od tvrdohlavosti alebo poddajnosti Európy.

Po druhé, mali absolútnu istotu, že Rusko ich plány nepokazí a neodváži sa podniknúť kategorické a tvrdé kroky v čase, keď sú naň uvalené také silné sankcie. A vo všeobecnosti to má byť práve Rusko, ktoré vystupuje ako porazená strana. Regionálny štát s rozorvanou ekonomikou.

A tu zrazu také škrty v rozpočte Anglosasov. Tranzit cez ich pudlíkov vyschol. Rusko a Nemecko natiahli vlastné potrubie, dokonca dve. „South stream“ tak hlúpo pochovaný, dal život plynovodu „Turkish stream“. Ba čo viac, Rusko nahlas oznámilo, že v budúcnosti nemieni vyhadzovať peniaze do vetra – pôjde si nielen pre dlhy, ale aj pre celý svoj majetok.

Keby čítali Bismarcka, poznali by ďalšiu ruskú zvláštnosť: Rusi dlho zapriahajú, no rýchlo idú.

Čo koniec koncov aj pozorujeme. Európa je v energetickom kolapse. Ukrajina a Poľsko sedia na fazuľkách, ktoré tiež dochádzajú. Ako to vyriešiť, vo Washingtone nevedia. Vzniká hystéria, ktorej výsledkom sú kŕčovité činy a slová. To my vedieme diskusie. Pričom to nie sú žiadne rokovania, lež čisto konzultácie o prijatí ultimáta daného Washingtonu Ruskom. Sú to skrátka rokovania o ukrajinskej kríze.

„Rusko chce zaútočiť na Ukrajinu! Nord Stream 2 je ruský nástroj diktatúry nad európskymi obyvateľmi! Rusko je agresívne, ale NATO je obranná aliancia, ktorá prináša demokraciu.“

Anglosaské fígle nefungujú. Nápady dochádzajú. Niečo sa blíži, no je to niečo, čo nie je v ich plánoch. Preto ich to desí. Avšak po stáročia pestovaná tradícia, zachovať si kamennú tvár, aj keď majú naložené v gatiach trvá, aj keď im už Rusi šliapu na otlak. A už tušia, že sa nehrá o fazuľky.

Dmitrij Žuk

Comments:

Loading ...