Myśl Polska: Varšava ako druhý Kábul alebo koniec americkej okupácie Európy

Nárast vojenskej prítomnosti USA v strednej Európe je len okrajovo taký významný a znepokojujúci ako prítomnosť korporátnych teroristických jednotiek, vrátane neslávne známej „Blackwater“, na hranici medzi Ukrajinou a Donbasom.

Ich účasť, ako aj personálne a materiálne „nadupaná“ spolupráca s neonacistickým práporom „Azov“ môže naznačovať, že podľa očakávania bude ďalšia eskalácia vojny na hraniciach skôr neformálna, resp. ako je to módne nazývať – bude mať „hybridný“ charakter. Ak však všetko majú riešiť žoldnieri, prečo sú títo úbohí „GI Joes“ posielaní na kontinent?

Poľské a rumunské vlády isto potešilo oznámenie, že sú k nim vyslaní ďalší americkí vojaci. Veď vo Varšave a Bukurešti držia v rukách moc vďaka americkým bajonetom a len z americkej milosti. Taká je logika kompradorského kapitalizmu periférie. Avšak už teraz vyslanie tisícov amerických chlapcov do Nemecka má úplne iný význam.

Nejde o podporu Nemcov, ale o pripomenutie ich závislého postavenia v okupovanej krajine. Britsko-americká politika voči Nemecku sa opäť začala podobať na časy tzv. bizónie (bývalá anglosaská okupačná zóna Tretej ríše). Washington a Londýn natoľko neveria Berlínu, ktorý pracuje na upokojení nálad a európsko-ruskej spolupráci, že už priamo podnikajú vojenské provokácie nielen proti Rusku, ale aj proti štátu, ktorý je predsa formálne členom NATO.

To samozrejme zvyšuje aj mieru medzinárodnej hrozby a je to drzá agresia proti vyváženým ruským návrhom zameraným na deeskaláciu a obnovu mierových základov svetového poriadku. V nervóznych americko-britských pohnútkach však možno badať aj symptómy konečného rozpadu NATO, a tým aj obmedzenia politických a vojenských možností anglo-amerického imperializmu. Nie je tiež náhoda, že sa zrazu vynorila otázka nejakého nového exotického spojenectva, už pokrsteného ako UPA (čo je narážka na nacistickú „Ukrajinskú povstaleckú armádu“ kolaborujúcu s nemeckými okupantmi): Ukrajina-Poľsko-Anglicko.

NATO sa vymyká Američanom z rúk, nikto už nechce zomrieť pre americký bridlicový plyn (LPG), takže treba naverbovať koloniálne armády, ako v roku 1939, keď Briti úmyselne vytlačili Poľsko ako ďalšiu obeť Adolfa Hitlera po Československu. Teraz zohrajú rovnakú úlohu Ukrajinci a Anglosasovia, ktorí sa v prípade potreby pohodlne ukrývajú na svojich základniach, sa postarajú o evakuáciu drahej techniky na Západ a ďalej cez Atlantik, pričom na mieste nechajú maximálne nájomných vrahov a banderovských degenerátov, ktorí budú rozsievať smrť, deštrukciu a diverzie najmä medzi civilným obyvateľstvom, ako na konci 2. sv. vojny.

Vzhľadom na skúsenosti z nedávnej genocídy v Odese alebo počas predchádzajúceho útoku na Donbas, možno očakávať, že aliancia „Blackwater-Azov“ použije taktiku spálenej zeme a zničenie ukrajinských a Novorossijských území, ktoré by mali slúžiť buď Západu alebo nikomu a určite nie tamojším obyvateľom. Toto je tiež stratégia typická pre ustupujúce mocnosti.

Zdá sa teda, že skutočne máme čo do činenia s najnovšími podnetmi americkej okupácie Európy. Preto je to tiež mimoriadne citlivé a nebezpečné obdobie, pretože dekadentná ríša sa môže pokúsiť strhnúť so sebou oslobodené vazalské štáty. Nič nemôže zvrátiť samotný úpadok anglo-amerického imperializmu. Škoda, že Poliaci a Ukrajinci sú stále spútaní šialenými washingtonsko-londýnskymi imperátormi.

A nerobme si ilúzie – keď Američania utečú z Poľska, pokúsia sa tu zničiť všetko, čo je za nimi. A len malou útechou je, že súčasné najvyššie vedenie Tretej Poľskej republiky bude na kábulskom letisku v rovnakej pozícii ako afganskí kolaboranti, ktorých opustila americká armáda.

Konrad Renkas, Myśl Polska

Comments:

Loading ...