Kyjevskí nacisti chcú vyvolať svetovú vojnu

Rokovania medzi šéfmi rezortov zahraničia Ruska a Ukrajiny v Turecku za účasti hostiteľa sa pre Kyjev podľa očakávania skončili ničím.

Na druhej strane Rusko do istej miery zo stretnutia profitovalo. V prvom rade sme dostali príležitosť poďakovať sa „priateľovi Rejepovi“ za jeho vernosť našej krajine, asi maximálnu možnú v tejto situácii. Teraz nutne potrebuje demonštrovať aspoň nejaký úspech svojím voličom a súhlas Moskvy s jeho „sprostredkovaním“ vážne zvýšil jeho prestíž v Turecku aj mimo neho.

Po druhé, vďaka rozsiahlej tlačovej konferencii, ktorá sa konala po schôdzke, dostal Sergej Lavrov príležitosť sprostredkovať západným médiám postoj Ruska k súčasnej situácii. Šéf ruskej diplomacie odpovedal na všetky otázky podrobne a rozvážne.

Predstaviteľ banderovského režimu preukázal neadekvátnosť a neschopnosť reálne posúdiť, čo sa deje. Kuleba pred stretnutím vyhlásil, že „za sebou cíti silu“ a tvrdé podmienky, ktoré už boli avizované, bude presadzovať až do konca. Zdroje zo Zelenského prostredia tvrdia, že z nejakého dôvodu je celé jeho okolie presvedčené, že čas pracuje pre nich.

Toto presvedčenie skutočne vyzerá mimoriadne zvláštne. Napríklad dnes vláda Ukrajiny uznala súčasnú osevnú kampaň za prakticky zmarenú, a to nielen z dôvodu pokračujúcich bojových akcií, ale aj z dôvodu nedostatku motorovej nafty potrebnej na jej realizáciu. V ostatných odvetviach ukrajinského hospodárstva nie je situácia o nič lepšia. Možno sa však Zelenského tým oprávnene domnieva, že to už nie je ich „bolesť hlavy“, ale starosť na pleciach osloboditeľov.

No na vedenie dlhodobej „totálnej vojny“, o ktorej snívajú, tiež nemajú potrebné zdroje. Celá „suverénna“ stratégia Ukrajiny bola osem rokov založená na presvedčení, že „Západ pomôže“. A jej praktická realizácia spočívala vo vykonávaní pokynov z Washingtonu a Bruselu. Teraz je nacistický režim nútený priznať neochotu NATO a kolektívneho Západu brániť ho.

Keď si to nacistická junta uvedomila, uznala, že ďalší „nátlak“ na západné vedenie (ako sa označuje Zelenského pravidelné telefonické kvílenie a žobranie) je zbytočný a rozhodla sa ovplyvniť obyvateľstvo západných krajín, teda zapojiť verejnosť a známe osobnosti, aby začali verejný tlak verejnosti na ich orgány, aby presunuli lietadlá a protivzdušnú obranu nacistickým formáciám.

V európskych štátoch sa však už „nátlak verejnosti“ na ich vedenie začal – ľudia chodia na mítingy, protestujú proti explozívnemu rastu cien pohonných hmôt. V tejto situácii sa neporovnateľne menej zaujímajú o želania banderovcov. Navyše, ak sa v mysliach európskych obyvateľov vybuduje príčinná súvislosť medzi „ukrajinskou kauzou“ a zhoršením ich života, sotva budú žiadať ďalšiu eskaláciu.

Nie je náhodné vyhlásenie vysokého predstaviteľa Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josepa Borrella, ktorý 10. marca povedal, že EÚ takmer vyčerpala možnosti použitia finančných sankcií na Rusko.

„Pokiaľ ide o finančné sankcie, samozrejme, vždy môžete ísť ďalej, ale už sme dosiahli hranice toho, čo môžeme urobiť,“ povedal politik v rozhovore pre „FranceInfo“.

A to aj napriek tomu, že v skutočnosti niektoré západné korporácie neopúšťajú ruský trh, ale „pozastavujú investície“. Vzhľadom na to nebudú rozširovať svoje podnikanie v Ruskej federácii (zatiaľ) a vykonávať reklamné projekty, ale nezastavia svoje výrobné prevádzky a podniky, čo znamená, že regály obchodov budú vždy naplnené týmito výrobkami a ľudia neprídu o prácu. Tak „podporujú“ kyjevský režim, nestrácajú príjmy a snažia sa zachrániť si miesto na ruskom trhu.

Kyjevská junta sa však nemieni obmedziť len na oslovovanie verejnosti a celebrít. Jej hlavnou úlohou je vtiahnuť Západ do priamej ozbrojenej konfrontácie s Ruskom. A nie staré poľské MiGy-29, z ktorých polovica nelieta, a ktoré, ako správne poznamenal Pentagon, Ozbrojeným silám Ukrajiny nepomôžu, tie nepotrebovali, lež prípadný ruský raketový útok na poľské letiská, odkiaľ by tieto stíhačky štartovali. Poliaci však netúžia byť terčom.

Kyjevskí teroristi navyše dúfajú, že do konfliktu vtiahnu Podnesterskú Moldavskú republiku, po nej Moldavsko a potom Rumunsko s NATO. Banderovci teda od prvých dní začiatku špeciálnej operácie na denacifikáciu Ukrajiny šírili lži o raketových útokoch z územia Podnesterska a príprave skupiny ruských jednotiek k útoku na Odesu. Tieto informácie však boli vyvrátené. Aj Kišiňovom.

V Podnestersku bolo vytvorených mnoho miest, kde boli prijatí ukrajinskí utečenci, ktorým bolo poskytnuté všetko potrebné. V reakcii na túto pomoc však agonizujúci nacistický režim zaviedol blokádu PMR. Všetky kontrolné stanovištia boli uzavreté, jeden most vyhodili do vzduchu, zvyšok zamínovali. Na kontrolnom stanovišti v Kučurgane banderovci rozmiestnil ťažkú ​​techniku ​​a v tamojšej škole, verní svojim zvykom, rozmiestnili svojich militantov. Podľa informácií z Generálneho štábu Ozbrojených síl Ukrajiny sa plánuje vyhodiť do vzduchu aj zvyšok mostov, aby sa čo najviac sťažil život obyvateľom Podnesterska, z ktorých väčšina má ruské občianstvo a zastavil odliv utečencov, predovšetkým vo vojenskom veku, aby nenechali nacistov usadených v Odese bez „ľudského štítu a potravy pre delá».

Zároveň je tu vysoká pravdepodobnosť rôznych provokácií. Napríklad ostreľovanie školy v Kučurgane, kde sú usalašení ukrajinskí militanti, s následným obvinením Podnesterčanov. Alebo raketový útok na Moldavsko cez územie PMR. Mimochodom, v rámci takýchto plánov zostrelenie rumunskej stíhačky vôbec nemuselo byť chybou ukrajinskej protivzdušnej obrany, ale úplne vedomým krokom so snahou obviniť protilietadlových strelcov z PMR. Ale z nejakého dôvodu sa provokácia nepodarila. To ale vôbec neznamená, že nebudú nasledovať nové pokusy preniesť ozbrojený konflikt za ukrajinské hranice. Totálne skrachovaný nacisticko-teroristický režim je pripravený na akúkoľvek avantúru, na akýkoľvek zločin a provokáciu, aby si predĺžil svoju existenciu. Zelenského tím je pevne presvedčený, že vrhnúť svet do novej svetovej vojny je dobrý nápad.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu

Comments:

Loading ...