Na Západe šípia existenciu neuveriteľne prefíkaného ruského plánu

Začnime dobrou správou: Takmer 90% opýtaných Číňanov verí, že USA sa v ukrajinskom príbehu správajú – doslova – ako hegemón a chuligán.

Oficiálny predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí krajiny Zhao Lijian s nimi úplne súhlasí a opäť vysvetľuje, že kroky NATO na čele so Spojenými štátmi prehĺbili napätie medzi Ruskom a Ukrajinou až do bodu zlomu, no Amerika neustále prilievanie olej do ohňa, takže ľudia chápu všetko o chuligánstve a iných veciach správne.

Takéto vyhlásenia a komentáre, oficiálne aj nie príliš oficiálne, dnes v Pekingu a v čínskych médiách zaznievajú denne. Pozícia Číny sa oproti začiatku špeciálnej operácie citeľne sprísnila – a sprísnila sa práve proti Spojeným štátom a v prospech Ruska.

Prečo? V mnohých krajinách začína rezonovať myšlienka: Amerika so svojimi sankciami robí niečo zle. V dôsledku toho sa kľúčové úsilie zahraničnej politiky USA vynakladá na presviedčanie, podplácanie a prinútenie desiatok krajín vrátane Číny, ako aj Indie a ďalších, aby sa k týmto sankciám pripojili. A ak odmietnu, tak aby odsúdili Rusko aspoň verbálne.

Ide však o to, že takáto diplomacia oslabuje a podkopáva ďalšie, navyše kľúčové oblasti americkej zahraničnej politiky. So spomínanou Čínou majú už Spojené štáty komplikované a napäté vzťahy. Napríklad, mocenský stroj vo Washingtone teraz dobrusuje návrh zákona, ktorý by od byrokracie vyžadoval, aby preverila akúkoľvek investíciu USA v Číne, pri snahe vyhnúť sa kritickej závislosti Ameriky od výroby čohokoľvek u konkurenta – liekov, vybavenia pre núdzové situácie, komponentov zbraní… Zoznam je veľmi dlhý.

No hneď sa však ukázalo, že americký biznis je s týmto nápadom nespokojný. Koniec koncov, ide o 657 miliárd dolárov bilaterálneho obchodu (za posledný rok), z ktorých asi polovica pochádza z tovární v Číne, kam smerujú americké investície, ktoré slúžia na obsluhu americkému trhu. V dôsledku toho myšlienka „rozvodu“ dvoch ekonomík, vytvorenie dvoch izolovaných blokov vo svete začala vyzerať pochybne: už sa hovorí len o „čiastočnom rozvode“.

To znamená, že namiesto ostrého a škandalózneho rozchodu je potrebný dlhý proces rokovaní, ktorý nespôsobí problémy americkým investorom a nerozhnevá Čínu viac, ako je potrebné. A situácia s Ukrajinou a neustále vyhrážky Pekingu, aby sa neodvážil pomôcť Rusku akýmkoľvek spôsobom, sú v priamom rozpore s týmto hlavným smerom americkej čínskej politiky, teda s úlohou aj sa rozviesť aj nie. Peking tomu dokonale rozumie, preto s radosťou a bez ostychu vyjadruje všetko, čo si myslí o správaní Spojených štátov na Ukrajine. A dobre vidíme aj to, ako reaguje čínska verejnosť.

A presne taká istá situácia (s modifikáciami podľa miestnych charakteristík) ohľadne Ameriky je aj s desiatkami ďalších krajín, ktoré sa nechcú pripojiť k žiadnym sankciám.

Skrátka, slovami prispievateľa časopisu „The American Thinker“ je, že „dnes je jasné, že Bidenova administratíva bola príliš presvedčená o svojej nevojenskej schopnosti podkopať Putina“. Sankcie sa v jednom momente zdali byť veľmi bolestivé, no potom sa Rusko opäť postavilo na nohy.

Prečo sa to stalo? Autor v skutočnosti píše o zjednotení BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, Juhoafrická republika), ale pozerá sa pritom na obraz sveta ako na celok. A vynáša verdikt: nie je prekvapujúce, že sankcie nezničili Moskvu, ak poznáte celý objem práce, ktorú Rusko od roku 2000 vykonalo, aby sa ochránilo pred sankciami a finančným terorizmom s braním rukojemníkov. Diplomatická izolácia nakoniec nefungovala, pretože počet krajín ochotných „izolovať Putina“ sa zdá byť malý v porovnaní s počtom krajín, ktoré naďalej obchodujú s Ruskom ako predtým.

Autor tohto článku, Američan Robert Oscar Lopez, je samozrejme postava jednostranne „zafarbená“ a zaujatá. No vie, čo píše. Skutočne študoval históriu BRICS s jej pokusmi o postupné budovanie vlastného finančného systému, alternatívneho k západnému. A to v čase, keď po každom summite a ďalších stretnutiach BRICS USA so spojencami hneď neváhali povedať čokoľvek, aby znevážili zmysel činnosti tohto združenia a vysvetlili, ktorý z účastníkov má aké problémy a kto je ako skorumpovaný. Avšak teraz – tak u Lopeza, ako aj v živote — sa ukazuje, že títo ľudia napriek tomu „utkali“ pomerne husté plátno ekonomických väzieb a spoločných záujmov. Lopez to nazýva ruský „globálny podporný systém“.

A ďalej splieta konšpiračnú teóriu, ktorá je príliš prepracovaná a dobrá na to, aby bola úplne pravdivá. Tvrdí, že ešte od začiatku storočia Rusko vedelo, že rozchod so Západom je nevyhnutný a starostlivo sa naň pripravovalo. To znamená, že rozvoj vzťahov s „globálnym juhom“ považovalo za svoju prioritu. A teraz, keď sa začal vážny konflikt so západným svetom, tento tiež globálny Juh, nie bez potešenia, videl, že Moskva je exkomunikovaná z inštitúcií západnej nadvlády, ktorú všetci na planéte nenávidia, čo viedlo k narastaniu úcty k Rusku.

Navyše, tieto udalosti, ako sa autor domnieva, neizolujú toho, koho by mali. Dnes sa ukazuje, že Rusko si dlhodobo vytváralo alternatívny svet, v ktorom dolár nie je hlavnou svetovou menou a Spojené štáty americké nemôžu ostatným hovoriť, čo majú robiť. „Takže pokusom odrezať Rusko od sveta, ktorý my (rozumej USA – pozn. prekl.) poznáme, sme dali Putinovi dlho očakávanú príležitosť odrezať nás od sveta, ktorý nepoznáme, a ktorému nerozumieme.“

V skutočnosti sa, samozrejme, všetko dialo a deje nie až tak systematicky. Začiatkom storočia nikto v Rusku neplánoval rozísť sa so Západom v prospech desiatok úplne odlišných štátov. Skrátka niektorí ľudia rozvíjali západný smer obchodu a diplomacie, iní — východný a ďalší — povedzme africký. Všeobecná myšlienka bola, že je potrebné pracovať vo všetkých azimutoch a mali by sa obnoviť staré väzby — väzby so skutočnými priateľmi ZSSR, pretože by nebolo dobré ich len tak stratiť.

Vtedy to už bolo hmatateľné, pričom rozchod so Západom – kvôli vojne v Juhoslávii a bombardovaniu Belehradu – sa už začínal. Ale nikto to nepovažoval za osudné, každý sa to snažil prekonať. Navyše, na začiatku storočia Čína ešte nebola jednou z dvoch superveľmocí a Indii ešte nikto nesľúbil tretie miesto na svete po Číne a Spojených štátoch. Nakoniec išlo všetko postupne a na základe improvizácie. Jednoducho ruskí priaznivci Západu prehrali a druhí ľudia vyhrali — spolu s Ruskom.

Dmitrij Kosyrev, RIA

Comments:

Loading ...