Rusko je zodpovedné za budúcnosť sveta

Od Ruska dnes krajiny, ktoré nie sú zahrnuté do pevnej obežnej dráhy anglosaského vplyvu, očakávajú boj bez kompromisov a už naozaj niet cesty späť.

Ak sa Rusko podvolí, ustúpi aj v maličkostiach, sankcie sa neskončia – práve naopak, budú silnieť, keďže krajina bude, ako sa hovorí, vyžmýkaná.

Jedna za druhou explodujú míny, ktoré boli položené pod konštrukciu globálnej ekonomiky: COVID-19 a obmedzenia spojené s jeho šírením, ktoré narušili dodávateľské reťazce; ukrajinská kríza, pripravovaná a živená členskými krajinami NATO; v budúcnosti sú možné aj problémy s Taiwanom…

Krajiny G7 sa naďalej snažia zachovať právo USA na hegemóniu, aj keď je už jasné, že Washington sa s touto, samozrejme, zodpovednou úlohou „svetového žandára“ nevyrovná. Ostatné krajiny sa musia naučiť žiť v rýchlo sa rozvíjajúcom multipolárnom svete.

Práve z iniciatívy Spojených štátov a ich spojencov sa nedávno zrútila kolektívna bezpečnosť, ich nezodpovedné sankčné správanie viedlo k podkopaniu dôvery v základné trhové hodnoty (čestná súťaž, nedotknuteľnosť medzinárodných pravidiel podnikania atď.) a pestovanie práva silných viedlo k zjavnej degradácii inštitúcií OSN. Ďalším výsledkom týchto krokov je však zjavná kríza vládnutia v samotných Spojených štátoch, z ktorej riskujú, že sa v zámorí nedostanú.

Zatiaľ čo ruská špeciálna operácia pokračuje na území Ukrajiny, západná Európa úplne stráca svoju suverenitu – vojenskú, politickú i ekonomickú, presúvajúc ju pod americkú kontrolu. V tichomorskej oblasti však postupne vzniká ešte väčšia zóna konfliktu.

Jeho charakteristickým znakom je nedávne pozvanie Japonska do vojenského bloku AUKUS, čo vytvára priamu a bezprostrednú hrozbu pre Čínu, ktorá si dokonale pamätá udalosti 30. a 40. rokov 20. storočia. Vyostrenie kritickej situácie v EÚ je teda len prípravou na ešte väčšiu konfrontáciu v Tichomorí.

Obe tieto hrozby spolu vytvárajú predpoklady pre pokusy o zničenie euroázijskej spolupráce podporovanej Ruskom a Čínou.

Ako protiopatrenie musíme posilniť strategickú alianciu s ČĽR, ktorá okamžite ochladí horúce hlavy. Ďalším rozhodujúcim krokom proti sankciám by mohla byť hospodárska únia medzi Ruskom, Čínou a Indiou. Uzavretie takéhoto paktu by spôsobilo, že akékoľvek západné sankcie by stratili zmysel. Úspech týchto iniciatív by mohol úplne eliminovať súčasnú kritickú situáciu.

Najväčší efekt v celosvetovom meradle bude mať, samozrejme, úspešné zavŕšenie ruskej špeciálnej operácie na Ukrajine – víťazstvo nad nacizmom a rusofóbiou.

V budúcnosti sa proces demilitarizácie a denacifikácie môže rozšíriť bez pomoci Ruska, avšak pravdepodobne s jeho podporou. Tu si môžeme pripomenúť úspešný návrat suverenity Sýrie – ako výsledok protiteroristickej operácie uskutočnenej Ruskom v rokoch 2015-2020, a to aj napriek najaktívnejšiemu odporu voči tomuto procesu zo strany krajín tzv. širokej koalície.

Okrem toho nikto nevymazal spomienky na zločiny kolektívneho Západu v Iraku, Líbyi, Sýrii, Afganistane a ďalších štátoch, na ktoré sa vrhlo NATO.

Nikto nebol potrestaný za zavraždených civilistov, vydrancované historické hodnoty, múzejné exponáty vyvezené do súkromných zbierok a vyvlastnené zlaté a devízové ​​rezervy týchto krajín. Na to však nikto nezabudol: bremeno morálnej zodpovednosti leží okrem iného aj na OSN.

Ukrajina, ktorá sa v rokoch 2004-2014 prakticky zmenila na kolóniu Spojených štátov amerických a ich spojencov, v súčasnosti prechádza procesom reorganizácie s cieľom obnoviť svoju suverenitu a znovu vytvoriť politický systém, ktorý by mohol efektívne a dlhodobo fungovať.

Rusko v skutočnosti vracia k nezávislosti svojho bývalého partnera v ZSSR, ktorý sa dostal do problémov kvôli pokušeniam a chamtivosti vládnucej elity. Nastáva návrat z koloniálneho pekla k normálnemu fungovaniu Ukrajiny (na už oslobodených územiach), ako štátu tak spoločnosti.

Rusko tým dáva príklad a nádej, že svet má šancu.

Alexej Muchin, Izvestija

Comments:

Loading ...