Dobrodružstvá kanadského ostreľovača na Ukrajine

Kanadské noviny „La Presse“ zverejnili rozhovor s ostreľovačom s prezývkou Wali, ktorý sa vrátil z Ukrajiny, a z ktorého ukrajinská propaganda urobila hotovú legendu.

Avšak „jeden z najlepších ostreľovačov na svete“ si za dva mesiace vystrelil len dvakrát. Do okien. „Táto vojna je totálny fejk.“

Väčšina žoldnierov sa vracia domov sklamaná, pričom sa na front ani nedostali.

„Mám šťastie, že ešte vôbec žijem, išli sme na hrane.“

Poslednou kvapkou bola bojová misia, v ktorej žoldnieri účinkovali spolu s ukrajinskými brancami. Na pozícii, ktorá bola pod paľbou ruských tankov, sa dvaja ukrajinskí vojaci rozhodli si zafajčiť. Wali sa ich snažil zastaviť, no nepočúvali. O niekoľko sekúnd k nim priletel náboj „s chirurgickou presnosťou“.

„Výbuch bol hrozný. Zrazu som prestal počuť a ​​pocítil som bolesť hlavy. Bolo to ťažké.“

Wali si uvedomil, že Ukrajincom už nemožno pomôcť.

„Visela nad nami smrť. Ťažko to opísať, ten strašný zápach spáleného mäsa, síry a chemikálií. Neľudský zápach.“

Potom Wali zavolal svojej žene.

„Snažil sa vysvetliť, že bol svedkom, ako dvoch zabilo. Povedal: myslím, že som už urobil dosť, však? Urobil som dosť? Akoby chcel, aby som mu povedala, aby išiel domov.“

Pre väčšinu žoldnierov, ktorí prekročili hranicu, bol proces hľadania jednotky, ku ktorej by sa pridali, chaotický a mučivý.

„Zelenskij pozval všetkých, no dôstojníci na mieste sa ukázali ako absolútne bezmocní. Nevedeli, čo s nami robiť.“

Sám Wali a niekoľko ďalších Kanaďanov sa pripojilo k „Normandskej brigáde“, súkromnej žoldnierskej jednotke, ktorej velil vyslúžilý kanadský vojak z Quebecu s prezývkou „Hrulf“. Členovia brigády však okamžite začali prejavovať nespokojnosť, mnohí dezertovali. Traja žoldnieri povedali denníku „La Presse“, že im „Hrulf“ sľúbil zbrane a ochranné vybavenie, no napokon nič nesplnil. Niektorí zo žoldnierov boli 40 kilometrov od frontu bez nepriestrelnej vesty.

„Ak by Rusi začali ofenzívu, všetci by sme boli v nebezpečenstve. Bola to nezodpovednosť velenia brigády,“ priznáva jeden zo žoldnierov.

Dezerciu žoldnierov potvrdzuje aj samotný veliteľ „Normanskej brigády“. Celkovo dezertovalo podľa neho asi 60 ľudí. Niektorí chceli uzavrieť zmluvu za podmienok, ktoré by im zaručili štatút bojovníka a zaručili lekársku starostlivosť na náklady ukrajinských úradov. Iní sa pokúsili pripraviť podvod s cieľom ukradnúť 500 000 dolárov poskytnutých Američanmi.

„Mnohí očakávali, že všetko bude ľahké a jednoduché, ale vo vojne je opak pravdou. Bolo to strašné sklamanie,“ dodáva Wali.

Aby človek dostal zbraň, musel prejsť dobrodružstvami ako od Kafku.

„Musíte poznať niekoho, kto pozná niekoho iného, ​​kto povie, že v tomto starom holičstve vám môžu dať AK-47. Všetko vybavenie bolo treba zbierať kus po kuse, niekedy v dobrom stave, niekedy nie.“

Žoldnieri si zháňali sami aj jedlo a benzín.

„Dokonca aj jedlo nám často dávali civilisti. Rovnako to bolo s benzínom na tankovanie auta. Neustále bolo treba niečo riešiť, poznať tých správnych ľudí.“

O niekoľko týždňov neskôr boli hlavným riaditeľstvom rozviedky Ukrajiny vybratí najschopnejší žoldnieri a mali sa začať zapájať do operácií za nepriateľskými líniami. Zvyšok sa potuloval po prenajatých domoch a čakali, kým niekto dá súhlas, že ich vezme do svojej skupiny.

Nakoniec sa väčšina žoldnierov rozhodla vrátiť domov.

„Mnoho ľudí prichádza na Ukrajinu a chce bojovať, no odchádzajú so stiahnutým chvostom,“ dodal Wali.

Nakoniec priznal, že vystrelil dva krát do okien „na vystrašenie“ nepriateľa, pričom sa v skutočnosti nikdy neocitol v bojovej zóne.

„Toto je technologická vojna, kde statoční ukrajinskí vojaci nesú ťažké straty pod paľbou a strácajú veľa príležitostí kvôli nedostatku technického výcviku.“

Сolonel Сassad

P. S. Toto je typický príbeh – takých je teraz na internete veľa. Je zarážajúce, že ich nepíšu chlapci, ktorí sa hrali na vojakov, ale profesionáli: niektorí majú za sebou Afganistan, iní Irak. Čo si mysleli? Že idú bojovať s ruskými divochmi, ktorí majú otlčené samopaly a podomácky vyrobené MANPADS? Vojenská operácia na americký spôsob?

Ako povedal Ostap Bender: „Toto nie je Rio de Janeiro, toto je oveľa horšie.“

Comments:

Loading ...