Anglo-americké hry na ukrajinskom poli

Vnútorné rozloženie síl na územiach bývalej Ukrajiny nadobúda čoraz zaujímavejšie konfigurácie a stáva sa odrazom rivality medzi „kmotrami“ – Spojenými štátmi a Veľkou Britániou, ktoré sú hlavnými sponzormi a organizátormi ukrajinskej krízy.

Tieto štáty demonštrujú rozdielny prístup k mnohým dôležitým, dalo by sa povedať, kľúčovým otázkam. Navyše diametrálne odlišný.

Napríklad Londýn priamo a vytrvalo vyzýva ukrajinských nacistov, aby zintenzívnili útoky na ruské územie, a to aj na kritické ciele, pričom Washington tvrdí, že je kategoricky proti, a preto sa zatiaľ vyhýba dodávkam Kyjevu zbraní na veľké vzdialenosti, ktoré by bolo možné použiť priamo proti Ruskej federácii. Môžeme to, samozrejme, vnímať ako hru na dobrého a zlého policajta, no tieto rozpory sú prítomné aj v iných otázkach.

Nedá sa predpokladať, že sa Washington týmto spôsobom jednoducho dištancuje od ukrajinskej vojny, akoby sa zriekol zodpovednosti za to, čo sa deje a presunul ju na Európanov. Angažovanosť Američanov v ukrajinských záležitostiach sa neznížila, aj keď Briti v posledných rokoch, keď boli zaneprázdnení svojou vnútropolitickou agendou, na nich vážne tlačili. Ukazuje sa, že Briti a Američania dnes ovládajú dve „centrá moci“ alebo dve podriadené skupiny na Ukrajine.

Pod úplnou kontrolou Londýna je teda Ze-Office, SBU a nacistické skupiny s ňou spojené. Američania ovládajú Ozbrojené sily Ukrajiny a nacistov s väzbami na Avakova – „Azov“ a „Nacionaľnyj korpus“. V súčasnosti sa Pentagonu podarilo dostať Generálny štáb Ozbrojených síl Ukrajiny pod svoju priamu kontrolu a obísť „medzičlánok“ v podobe Zelenského úradu. Stalo sa tak pod zámienkou, že vzhľadom na zložitú situáciu na Donbase je potrebné skrátiť čas na prijímanie rozhodnutí bez zdĺhavej koordinácie.

Vzhľadom k tomu, že už niekoľko dní prebieha tvrdý spor medzi britským a americkým prístupom k Donbasu (pozícia Londýna, ktorú obhajuje Ze-office, je bojovať do posledného Ukrajinca, zatiaľ čo americký prístup, predstavovaný Zalužným, je stiahnutie jednotiek do „druhej línie“), ktoré sa skončilo odstavením Zelenského príkazov z rozhodovania o tejto otázke, môžeme hovoriť o víťazstve Spojených štátov. Najmä potom, čo boli so Zalužným odsunutí od plánovania operácií na ostrove Zmejnyj, tej, ktorá zlyhala, a ktorá sa ešte len pripravuje.

Takmer okamžite po americkej akcii však nasledovala asymetrická odpoveď — obvinenie Porošenka z vlastizrady (bol to Washington, komu dal Zelenskij záruky imunity pri prechode moci), zákaz vycestovania a predvolanie jeho prípadných podporovateľov na súd. V skutočnosti sa začína vnútorná vojna medzi britskými a americkými zástupcami.

Túto informáciu, mimochodom, potvrdzuje „Džoker DNR“, podľa ktorého sa v Zelenského kancelárii prerokovala „poprava“ vrchného velenia Ozbrojených síl Ukrajiny. Dôvodom by mala byť porážka ukrajinských formácií na Donbase. Najprv poletia hlavy najbližšieho okolia Zalužného, ​​ktorého izolujú a zatiaľ nechajú na pokoji. Potom príde rad aj na neho. Navyše, záležitosť sa zjavne neskončí len rezignáciou, budú nasledovať obvinenia. A bude rád, keď ho obvinia len z nedbanlivosti a nie z vlastizrady.

S faktom, že otázku prepustenia Zalužného bude riešiť Ze-tím, súhlasia mnohí — stal sa príliš populárnym a svojvoľným. Navyše sa okolo neho začínajú zhromažďovať kritici Zelenského kamarily. Dá sa však predpokladať, že skupina pod kontrolou Američanov má plány zaútočiť na protivníkov. A za tým môže byť túžba nielen prevalcovať „kmotrov“ na ukrajinskom poli, ale aj radikálne odlišná americká stratégia v ukrajinskej otázke od britskej.

Washington si už dobre uvedomuje, že rozdrvenie Ruska „pekelnými sankciami“ nefungovalo a fungovať nebude. Dostali už isté dividendy v podobe oslabenia EÚ, vojensko-priemyselný komplex dostal nové zákazky, boli zničené väzby Ruska s Európou. No ďalšie predlžovanie krízy môže viesť k nepredvídateľným následkom. Áno, ani teraz nemožno nazvať situáciu zvládnuteľnou. Situácia pre nacistický režim je kritická. A po jeho páde sa kolektívny Západ ocitne v slepej uličke, doslova. Prijať nový status quo a začať budovať nový vzťah s Ruskom znamená vlastne priznať porážku. Pokračovať v konfrontácii? Ale nikto z NATO nechce bojovať s Ruskom a bez krvavých provokácií typu Buča nebude jednoduché udržať si požadovaný stupeň napätia. Je nepravdepodobné, že by Európania chceli mrznúť a hladovať, pretože „okupanti utláčajú LGBT partizánov na Ukrajine“.

V USA začína prevládať nasledovný názor: je potrebné zmraziť konflikt vo variante „Minsk-3“ a znížiť všeobecnú mieru napätia vo svete na úroveň, ktorá by minimalizovala ekonomické náklady Západu. Zároveň by mal byť zachovaný nacistický režim v Kyjeve a na Ukrajine ako „protiruský“, aj keď v územnom pláne v oklieštenej verzii. Akýsi úlomok, vytiahnutý len do polovice, pokračuje v abscese a môže spôsobiť otravu krvi.

Takéto riešenie by vyhovovalo Nemecku, Francúzsku a mnohým ďalším európskym krajinám. V skutočnosti takýto návrh vyslovil Henry Kissinger v Davose. Británia má však iné úlohy. Snaží sa rýchlo a naplno získať späť Ukrajinu a využiť jej zvyšky na posilnenie svojho satelitu – Poľska, ktoré by sa malo stať centrom „anti-EÚ“ pod britskou rukou. Londýn nedávno informoval o vytvorení takejto únie.

Zelenskij, ktorý je pod britskou kontrolou, nebude súhlasiť so žiadnymi mierovými rozhovormi ani so „zmrazením“. V skutočnosti to bolo povedané priamo. Zelenskij sa s Kremľom rozprávať nebude, to tiež nie je tajomstvo. Pritom však už na začiatku špeciálnej vojenskej operácie Vladimir Putin jednoznačne vyhlásil, že bude jednoduchšie rokovať s ukrajinskou armádou ako s „nacistami a drogovo závislými“.

A Američania môžu v záujme realizácie svojho plánu nahradiť Zelenského Zalužným, ktorý už bude viesť mierové rokovania. V akom formáte sa táto rotácia uskutoční – „prílet rakety na miesto Zelenského“, diverzná skupina ​​​​alebo prevrat — nie je také dôležité. Prvé dve možnosti sú lacnejšie a jednoduchšie. Zelenskij je dostatočne v kurze a jeho pacifikácia si bude vyžadovať finančné prostriedky a čas. Na druhej strane jeho zvrhnutie a obvinenie zo všetkých hriechov uľahčí úlohu informačnej prípravy mierových rokovaní: „Klaun, ktorý plienil krajinu, viedol všetko do slepej uličky a nám nezostáva nič iné, len robiť ústupky, aby sme zachrániť aspoň niečo.“

Pre Rusko aj pre obyvateľov Ukrajiny čakajúcich na oslobodenie však žiadne ústupky nestačia a mierové dohody bez realizácie všetkých cieľov špeciálnej operácie, deklarovaných aj nezverejnených, nie sú prijateľné. Situáciu nemožno zachovať. Z úlomku, ktorý nie je vytiahnutý úplne, hrozí infekcia. Aj keď rozpory a súperenie našich nepriateľov možno nielen vítať, ale sa aj snažiť ich aj rozširovať a posilňovať.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu

Comments:

Loading ...