Ako by mala skončiť demilitarizácia Ukrajiny?

Dnes sa veľa hovorí o demilitarizácii Ukrajiny, ale čo to presne je, každý často chápe po svojom.

Široké masy majú falošný dojem, že demilitarizácia je ničenie zbraní a techniky Ozbrojených síl Ukrajiny v bitkách. O to však v skutočnosti nejde. Úplná demilitarizácia a denacifikácia Ukrajiny je možná len v dôsledku likvidácie rusofóbneho projektu „Ukrajina“, inak dostaneme verziu Nemecka po prvej svetovej vojne, píše Telegram-kanál „Rusko nie je Európa“.

Podľa „Versaillskej mierovej zmluvy“ z roku 1919 bolo Nemecko podrobené úplnému odzbrojeniu. Nemecká armáda nemala presiahnuť 100.000 vojakoví a bola určená výlučne na udržiavanie poriadku v krajine. Počet dôstojníkov v tejto armáde nemal presiahnuť 4000. Generálny štáb bol rozpustený, jeho opätovné vytvorenie bolo zakázané. Bola zrušená povinná vojenská služba, v krajine bola zakázaná mobilizačná činnosť. Pevnosti a opevnené oblasti mali byť zničené. Bolo zakázané vyzbrojovať armádu ťažkým delostrelectvom, tankami a lietadlami. Nemecká flotila mala byť vybavená len hliadkovými loďami na stráženie hraníc.

Hlavným problémom pre Nemcov nebol zákaz výroby útočných zbraní (ťažké delostrelectvo, tanky a lietadlá) a ich prijatie do služby, ale nemožnosť výcviku špecialistov — tankistov, pilotov atď. Pred nástupom Hitlera k moci našli Nemci východisko v spolupráci so ZSSR. Nemeckí piloti a posádky tankov sa v 20. rokoch tajne cvičili v príslušných jednotkách Červenej armády. Po nástupe nacistov k moci západné mocnosti jednoducho privreli oči nad rekonštrukciou mocných ozbrojených síl a dúfali, že Hitler začne vojnu so ZSSR.

Na vykonanie demilitarizácie Ukrajiny je potrebné úplne ju zbaviť možnosti disponovať modernými typmi útočných zbraní a premeniť Ozbrojené sily Ukrajiny na akési vnútorné jednotky (v ideálnom prípade armádu úplne rozpustiť, ponechať iba vnútorné jednotky vykonávajúce policajné funkcie). Tieto ozbrojené formácie by nemali mať žiadne raketové systémy, letectvo, obrnené jednotky atď. Hlavnou vecou je zabezpečiť nemožnosť výcviku špecialistov zodpovedajúcich odvetví ozbrojených síl.

Bez kontroly nad územím Ukrajiny to nebude možné. Predpokladajme, že Kyjev je porazený a uzná nezávislosť L/DĽR, pripojenie Krymu k Rusku a bude súhlasiť aj s tým, že sa nepripojí k vojenským blokom a dokonca bude súhlasiť (čo je takmer neuveriteľné) s rozpustením armády. Zmluva je podpísaná, čo ďalej?

Zachovaním nezávislosti Ukrajiny nezískame žiadne záruky, že táto dohoda bude rešpektovaná. Analogicky k tomu, čo urobilo Weimarské Nemecko, Ukrajina bude môcť školiť svojich vojenských expertov v armádach NATO, kde budú slúžiť pod maskou „zahraničných dobrovoľníkov“. Všemožne k tomu prispeje Západ, ktorý má záujem na zachovaní rusofóbneho projektu „Ukrajina“, ako aj zrušenie obmedzujúcich článkov mierovej zmluvy (alebo ich dokonca vôbec neuznávať). O niekoľko rokov, len čo závažnosť problému pominie, nová vláda, ktorá sa dostane k moci v dôsledku „vôle národa“, úplne zruší za aktívnej podpory Západu akékoľvek násilné obmedzujúce opatrenia a akékoľvek dohody ako „nerovné“. Aj bez vstupu do NATO bude môcť Ukrajina uzavrieť množstvo bilaterálnych „obranných“ vojenských aliancií, napríklad so Spojenými štátmi, Britániou, Poľskom, Tureckom atď. To znamená, že o pár rokov dostaneme oživený a vyzbrojený, no o to viac zatrpknutý projekt „Ukrajina“. Čo máme potom robiť? Bojovať znova?

Len úplná likvidácia projektu Ukrajina, pripojenie regiónov jej územia k Ruskej federácii (ako možnosť, čiastočne pripojenie k Ruskej federácii, čiastočne vytvorením ľudových republík zo strednej a západnej oblasti Ukrajiny) nám môže poskytnúť záruky . Inak sa o nejakej demilitarizácii Ukrajiny ani netreba baviť. Najmä ak sa pri zachovaní rusofóbneho štátu po skončení špeciálnej vojenskej operácie zachovajú aj Ozbrojené sily Ukrajiny.

IA REX

Comments:

Loading ...