V Kyjeve už o „protiofenzíve“ nehovoria

Na územiach bývalej Ukrajiny, ktoré sú teraz pod kontrolou nacistov, vládne skľúčenosť a zmätok.

Informačná droga permanentnej „peremogy“ prestáva účinkovať. Dokonca aj Zelenskij hovorí o kolosálnych stratách ukrajinských militantov. Ďalší predstavitelia režimu priznávajú, že „Západ nespĺňa ich očakávania“, že západných zbraní je málo, prichádzajú pomaly a žiadna protiofenzíva sa v dohľadnej dobe nepredpokladá. Dokonca aj tí najzarytejší optimisti mlčia o „pekelných sankciách“, ktoré trhajú ruskú ekonomiku na kusy.

No bez nádeje, samozrejme, sa nezaobídu ani banderovci. A dnes ukrajinské médiá rozmazávajú tému vnútorného rozkolu v ruskom establišmente, keď nejaká jeho časť údajne stojí za mierom s nacistami za cenu opustenia nových území (vraj žiada len uznanie L/DĽR a Krymu).

Druhá časť je pripravená na mierovú zmluvu, Ukrajina sa však musí vzdať aj územia Chersona a Záporožia. A ďalší sú údajne za vojenskú akciu, kým sa Ukrajina nevzdá samotnej juhovýchodnej oblasti a prípadne sa nezrúti podľa „juhoslovanského scenára“.

Je pozoruhodné, že táto ukrajinská schéma vôbec nezohľadňuje možnosť, ktorú uprednostňuje väčšina obyvateľov našej krajiny, a to úplné oslobodenie juhozápadného Ruska (chybne nazývaného Ukrajina) a odstránenie nacistického režimu. Vraj na to nechcú ani pomyslieť.

Ukrajinský politológ Vadim Karasev, ktorý je známy pomerne realistickým pohľadom na vec, sa pritom domnieva, že očakávať víťazstvo nad Ruskom v súčasnej situácii je naivné. Teraz sa podľa jeho názoru už strata len niekoľkých regiónov – Záporožia a Chersonu – dá považovať za „čiastočné víťazstvo Ukrajiny“.

Navyše si uvedomuje, že na dosiahnutie takéhoto výsledku bude musieť nacistický režim veľmi tvrdo pracovať nielen na bojiskách, ale aj presvedčiť Západ, ktorý je zachvátený koncepčnou krízou, aby nespomalil tempo v zásobovaní zbraňami, ktoré sa už začali míňať.

Zároveň nápor ruskej armády stále narastá a politológ pripúšťa nielen úplnú porážku Ozbrojených síl Ukrajiny na Donbase, ale aj ofenzívu „ďalej na juh, na Nikolaev, Odesu, na Dnepropetrovsk a Krivoj Rog“, ako aj opätovné obsadenie regiónov Kyjeva, Sumy a Černigov.

Jedinou šancou na zachovanie, aj keď v oklieštenej podobe, ukrajinskej štátnosti je podľa Karaseva urýchlené vytvorenie „novej armády“ z militantov, ktorí teraz absolvujú zrýchlený výcvik v Poľsku, Lotyšsku a na západnej Ukrajine, nacvičujúc západnú taktiku pri tréningu so západnými zbraňami pod vedením západných inštruktorov.

A keď bude pripravená, bude schopná, ako Karasev predpokladá, stabilizovať frontovú líniu, udržať ju, spustiť „scenár zmrazenia, akýsi Minsk-3“ alebo dokonca premýšľať o protiofenzíve.

Politológ však pritom neodpovedal na otázku, kto a ako bude držať front pri vytváraní „novej armády“. Napokon, súdiac podľa toho, že v Severodonecku vystupovali špeciálne jednotky MTR GUR v úlohe obyčajnej pechoty, je to so zálohami v Ozbrojených silách Ukrajiny veľmi zlé. Čoskoro nebudú mať okrem pozháňaných príslušníkov teritoriálnej obrany koho iného postaviť. Na prípravu „novej armády“ teda jednoducho nemusí byť dostatok času.

A čo to pomôže? Veď tie „staré“ Ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré ruské jednotky za viac ako tri mesiace rozdrvili, vycvičili tí istí inštruktori a osem rokov ich vyzbrojoval ten istý Západ. Naozaj dokážu za štyri mesiace to, čo sa im nepodarilo za také dlhé obdobie?

A čo sa týka „svárov“ v ruskej vláde, o ktorých v Kyjeve snívajú, tie neexistujú. Vladimir Putin jasne načrtol scenár vrátenia ruských krajín, ako to kedysi urobil Peter Veľký. No s Karasevom sa nemôžeme hádať, že strata iba Chersonskej a Záporožskej oblasti by bola veľkým víťazstvom nacistického režimu. Lenže to tak nebude.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu

Comments:

Loading ...