„Zápletka v kauze Kosova“ — udelením štatútu kandidátskej krajiny Ukrajine stráca EÚ Balkán

S vysokou mierou pravdepodobnosti bude Brusel teraz „doeuropeizovaný“ nie štátmi Bakánu, ale Ukrajinou a Moldavskom. V juhovýchodnej Európe jeden skutočný kandidát na vstup zúfalo čaká – Čierna Hora. V prípade Srbska sa zdá, že samotná EÚ prestala veriť v jeho atraktivitu a snaží sa Belehrad udržať nástrojmi otvoreného vydierania.

Inak, načo by Brusel vyžadoval od Belehradu, aby bezpodmienečne uvalil sankcie na Rusko? Ako to má súvis s pokrokom Srbska?

Ako je dobre známe, v EÚ jednota v otázke sankcií neexistuje. A Srbsko ešte rokovaciu kapitolu o prispôsobení spoločnej zahraničnej politiky neotvorilo. Teoreticky by EÚ odstránením otázky sankcií ešte vyhrala, dokazujúc, že Balkán je už jej geopolitickým priestorom a malé odchýlky od všeobecného postoja jej neprekážajú. Namiesto toho sa však používa metóda vydierania, ako napríklad uzavretie vzdušného priestoru pre lietadlo ruského ministra. Avšak tlak vyvíjaný na pozadí toho, čo sa deje vo svete rozhodne túžbu Srbska, a najmä Srbov, vstúpiť do EÚ neposilňuje, ale oslabuje. A bez nich nemá zvyšný kus Balkánu pre Brusel žiadny význam.

Namiesto prijatia balkánskych krajín do svojich radov im EÚ navrhla novú iniciatívu francúzskeho lídra Emmanuela Macrona nazvanú „Európske politické spoločenstvo“ – forma kvázi členstva, ktorá je navrhnutá tak, aby zahŕňala krajiny do rozvojového programu EÚ, pravdepodobne s možnosťou poskytnúť lepší prístup k finančným fondom a inštitucionalizovať budúce členstvo. Problém je v tom, že nie je možné ním uspokojiť Srbsko, Čiernu Horu či Severné Macedónsko a v Bruseli to chápu.

Rating EÚ medzi obyvateľstvom Balkánu rýchlo klesá, politické elity neprejavujú svoju bývalú lojalitu. Priština nie je pripravená na kompromisy. V Podgorici a Skopje sa takmer otvorene spoliehajú len na Spojené štáty americké. V Srbsku prezident Aleksandar Vučić vo všeobecnosti preukazuje závideniahodnú nezávislosť spolu so svojím susedom z Ankary, pričom aktívne tvoria svoju vlastnú líniu v meniacom sa usporiadaní svetových síl pred našimi očami. Situácia na zachovanie jednoty Bosny a Hercegoviny je na pokraji kolapsu a prejaví sa ešte pred všeobecnými voľbami 2. októbra 2022. Preto kandidátske krajiny a susedná Bosna a Hercegovina a Kosovo za perspektívu poďakovali. Ale nebrali to vážne.

Európska únia musí počítať s nezávislou politikou Vučića, ktorý tvrdo demonštroval svoj postoj nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi počas jeho návštevy v Belehrade.

Z právneho hľadiska a do určitej miery aj z pozície diplomatickej profesionality sa EÚ ocitla v pozícii „kráľ je nahý“. Scholz vyhlásil, že rokovania medzi Belehradom a Prištinou by sa mali skončiť vzájomným uznaním. Keďže Priština nespochybňuje štátnosť Srbska, predpokladá sa, že by malo ísť o uznanie samozvaného Kosova Belehradom. No v tom je háčik. Žiadny z popredných európskych lídrov o tom otvorene nehovoril minimálne od roku 2011. Na jednej strane sa tak stalo preto, že srbskej spoločnosti nebolo možné „predať“ myšlienku uznania Kosova bez kompromisov (napríklad rozdelenie území alebo ich výmena). Žiadny z lídrov Srbska, bez ohľadu na svoju politickú orientáciu, nie je pripravený ísť na obyčajné uznanie. S výnimkou krátkeho obdobia rokov 2017-2018 ani Priština seriózne o kompromisných scenároch nediskutovala.

Na druhej strane niekoľko štátov EÚ nezávislosť Kosova neuznáva. Na vyjednanie členstva s Prištinou bol vymyslený prefíkaný vzorec. Všetky informačné dokumenty EÚ obsahovali formuláciu „právne záväzná normalizácia vzťahov medzi Srbskom a Kosovom“. Rovnaký výraz bol použitý v regionálnych správach za rok 2021. Už 14. júna aj v návrhu správy Európskej komisie Európskemu parlamentu bola formulácia „o vzájomnom uznávaní Srbska a Kosova“. Je však právny nezmysel stanoviť požiadavku na uznanie, ak takéto rozhodnutie neexistuje na úrovni samotnej Európskej únie.

Oznámením možnosti udelenia kandidátskeho štatútu Kyjevu sa EÚ zaryla ešte hlbšie, pretože Ukrajina má podobne ako Srbsko tiež nedoriešené územné problémy, nehovoriac o ozbrojenom konflikte, ktorý na jej území prebieha. V rámci akých hraníc môže byť Ukrajine udelený takýto štatút a prečo to isté nemožno urobiť pre Srbsko, na túto otázku v Bruseli neodpovedali.

EÚ sa bude snažiť, aspoň na úrovni formulácií, viesť rokovania v rámci územne uznaných hraníc Ukrajiny. Táto zjavná nezlučiteľnosť prístupov robí prípad Kosova surrealistickým, v koherentnej inštitucionálnej štruktúre EÚ sa vytvára ďalšia veľká trhlina a rokovania medzi Prištinou a Belehradom letia do priepasti. Ak EÚ začne rokovania s Kyjevom ako hlavným mestom a rozhodnutia založené na ich výsledkoch sa rozšíria len na skutočne kontrolované územia, znamená to uznanie LĽR a DĽR bez predchádzajúceho upozornenia.

Vďaka kompetentnému spoločnému vytiahnutiu tejto karty zo strany Ruska, Číny a Srbska bude EÚ bez toho, aby si to uvedomovala, chytená na svoju návnadu: jej kroky budú tvoriť základ pre novú platformu medzinárodnej právnej regulácie, ktorú by mal spustiť nezápadný svet.

Jekaterina Entina, Nezavisimaja Gazeta

Comments:

Loading ...