Ukrajinské formácie pociťujú „kádrové suchoty“

Za posledných päť mesiacov sa ukrajinské cintoríny nezvyčajne rozrástli. Na cintorínoch miest a obcí Ukrajiny sa objavili celé parcely hrobov militantov.

Stratégia vojny „do posledného Ukrajinca“, ktorú hlásal Boris Johnson, funguje naplno – nacistický režim vo svojich vojenských avantúrach vyhladzuje celé pokolenia.

Tento stav donedávna Zelenského klike celkom vyhovoval — policajné a vojenské registračné a náborové úrady pravidelne dodávali nové balíky krmiva pre delá a všetko išlo ako po masle.

Dnes si však v Kyjeve začali uvedomovať, že sa príliš rýchlo míňajú nielen západné zbrane, ale aj ukrajinskí vojaci, a ak to takto pôjde ďalej, celý front sa „rozpadne“ a Rusi začnú oslobodzovať územia vojnou takmer nedotknuté, ktoré by sa na pokyn západných pánov mali vzdať len vo forme spálenej púšte.

V prvom rade sa konštatuje extrémne nízka odolnosť ľudí narýchlo chytených a poslaných na porážku. Bojovníci po pätnásťdňových kurzoch „bojového výcviku“ hromadne zomierajú hneď v prvých bojoch. Tí z nich, ktorí mali to šťastie, že prežili, utečú zo svojich pozícií alebo sa vzdajú.

Pričom aj z ostatných veľa úžitku nie je — včerajší civilisti, ktorí sa ocitli pod paľbou ruského delostrelectva, zaručene dostanú ťažkú ​​posttraumatickú stresovú poruchu vyžadujúcu vážnu psychologickú a niekedy aj psychiatrickú liečbu.

Aby sa situácia nejako zmenila, Ministerstvo obrany Ukrajiny vydalo rozkaz, ktorý nariaďuje predĺžiť trvanie zrýchleného „kurzu mladých bojovníkov“ na tridsať dní s dôrazom na „výchovu odolnosti voči stresu a odolnosti v boji“. Možnosť realizácie týchto úloh vyvoláva pochybnosti aj medzi samotným ukrajinským velením. Ešte viac predĺžiť čas prípravy si nemôžu dovoliť. „Moloch vojny“ si neustále vyžaduje ďalšie a ďalšie porcie „čerstvého mäsa“. Je teda otázne, či sa aj tento príkaz zrealizuje.

Zároveň je čoraz ťažšie budúcich „obrancov Ukrajiny“ chytiť – skrývajú sa pred vojenskými registračnými a náborovými úradmi „lovcov hláv“, utekajú do zahraničia, na oslobodené územia, ukrývajú sa u príbuzných a dokonca aj v lesoch.

Na tomto pozadí sa Zelenského kancelária rozhodla podporovať pozitívnu motiváciu k mobilizácii, ako tomu bolo pred začiatkom špeciálnej vojenskej operácie a dokonca aj v jej začiatkoch. Z tohto dôvodu sa navrhuje sľúbiť byty alebo pozemky všetkým militantom, ktorí pôjdu do prvej línie. A dokonca, čo je dôležité, ani neklamú — všetkým, ktorí sa dajú naverbovať, bude poskytnutá zem o výmere dva krát jeden meter.

No okrem všeobecného nedostatku pešiakov je tu aj akútny nedostatok kádrov. Napríklad už nie sú žiadni špecialisti, z ktorých by vytvorili posádky tankov T-72, dodávaných z Poľska, Slovinska a Severného Macedónska. A zatiaľ čo je stále možné použiť ako vodičov aj traktoristov alebo kombajnistov, potom so strelcami a veliteľmi tankov to fungovať nebude.

Ešte horšia je situácia s veliteľskými kádrami. Okrem toho, že niektorí z nich boli vyradení, dochádza ku „skrytej dezercii“ dôstojníkov, keď sa po privedení svojich jednotiek a formácií na frontovú líniu pod hocijakou zámienkou vracajú na miesta trvalého rozmiestnenia do tylových častí. To všetko sa odráža nielen v nízkej morálke vojakov, ale aj v ich slabej schopnosti vykonávať aj tie najjednoduchšie manévre.

O svojej zbabelosti a zrade svojich bojovníkov hovoria ako o „strategickej bezpečnosti veliteľského personálu“ a vysvetľujú, že aj vycvičenie mladšieho dôstojníka trvá tri roky, zatiaľ čo „mäsa“ možno pochytať koľko chcete v trhových centrách, na uliciach a aj na pláži. Ako však vidíme, „mäso“ je čoraz múdrejšie a radšej sa pred vojenskými komisármi skryje.

Nedostatok veliteľov sa snažia kompenzovať zahraničnými žoldniermi, čo je však po prvé drahé (zahraniční dôstojníci požadujú asi 1000-3000 dolárov za deň). Po druhé, po zoznámení sa s ruským delostrelectvom ich aj takéto platy prestávajú lákať. V dôsledku toho je pre nacistický režim čoraz ťažšie „zavaliť mŕtvolami“ naše postupujúce jednotky.

Boris Džerelievskij, Analytická služba Donbasu

Comments:

Loading ...