Čo môže Rusko urobiť proti európskej „vojenskej mobilite“

EÚ sa rozhodla zmeniť svoj dopravný systém na rýchle nasadenie jednotiek na východ, s cieľom pripojiť Moldavsko aj Ukrajinu.

V tomto čase už urobila podobný krok Británia, keď oznámila svoje pristúpenie k európskemu programu „Military Mobility“. O čom svedčia tieto procesy z vojenského, ekonomického a politického hľadiska? A ako môže reagovať Rusko?

Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell dnes vyhlásil, že v rámci plánu Európskej komisie na uľahčenie vojenskej dopravy musí byť celá cestná a železničná infraštruktúra EÚ prispôsobená tak, aby európske krajiny mohli rýchlo prepravovať vojenský materiál a vojakov z jedného regiónu do druhého, väčšinou zo západu na východ.

Dodal, že „to je rozhodujúce pre obranu EÚ“ a zdôraznil, že si to vyžaduje výstavbu mostov, tunelov, ciest a železníc. Podľa Borrella plány EÚ zahŕňajú „posilnenie spolupráce s NATO a kľúčovými strategickými partnermi, ako sú USA, Kanada a Nórsko, a zároveň uľahčenie zapojenia a dialógu s regionálnymi partnermi a krajinami zapojenými do procesu rozširovania, ako sú Ukrajina, Moldavsko a západný Balkán“, informuje agentúra TASS.

Upozorňujeme, že v posledných týždňoch to nie je prvýkrát, čo má EÚ v úmysle zjednodušiť logistiku presunu jednotiek. Noviny „The Times“ už skôr informovali, že Británia a EÚ podpíšu dohodu, ktorá Londýnu umožní rýchly presun jednotiek cez územie krajín EÚ. Podľa holandskej ministerky obrany Kaisy Ollongrenovej strany mienia konečný plán schváliť v novembri. Nová dohoda zároveň súvisí s vojenskými operáciami na Ukrajine.

Británia sa chce zapojiť najmä do programu vojenskej mobility, z ktorého Londýn po Brexite odstúpil. Na Západe sa tento program často nazýva „vojenský bezvízový styk“ alebo „vojenský Schengen“, keďže je určený na odstraňovanie byrokratických prekážok pri presunoch vojsk a obrnených vozidiel a je zameraný aj na zlepšenie dopravnej a logistickej infraštruktúry.

Jedným z autorov tejto myšlienky bol Ben Hodges, bývalý veliteľ americkej armády v Európe. V rokoch 2017 a 2018 sa mnohí vojenskí predstavitelia z krajín NATO sťažovali, že nemôžu jednoducho previesť techniku z jednej krajiny do druhej bez predchádzajúceho oznámenia a schválenia a schvaľovacie obdobie môže trvať niekoľko dní až niekoľko týždňov.

Hodges tiež poznamenal, že dohodnutie dokumentov na presun jednotiek napríklad z Nemecka do Poľska trvá týždeň a velitelia NATO by chceli zjednodušiť postupy pre vojenské kolóny zúčastňujúce sa na manévroch. Američania a Angličania tak podľa expertov chceli skrátiť čas a prostriedky vynaložené na presun jednotiek bližšie k hraniciam Ruska, prípadne rotovať v tých formáciách, ktoré sú už rozmiestnené v krajinách východnej Európy.

„NATO sa aktívne pripravuje na vojnu s Ruskom. Vytvárajú novú a modernizujú starú infraštruktúru pre rýchle nasadenie síl a prostriedkov. Ak sa to predtým robilo s prihliadnutím na presun vybavenia smerom k pobaltským štátom, dnes hovoríme o vyzbrojovaní Ukrajiny,“ upozorňuje Vadim Kozjulin, vedúci Centra globálnych štúdií a medzinárodných vzťahov na Ústave aktuálnych medzinárodných problémov Diplomatickej akadémie Ministerstva zahraničných vecí RF.

Pripomenul, že Európska únia a NATO začali v roku 2014 presúvať vojenskú techniku ​​bližšie k ruským hraniciam, no čelili viacerým problémom vrátane nedostatočnej výške mostov, nevhodnosti železničných platforiem a príliš nízkeho priehybu elektrických vedení nad cestami. Zapojením nových krajín do projektu zvýšenia vojenskej mobility, vrátane Ukrajiny, sa podľa neho stanú takéto dodávky v záujme Ozbrojených síl Ukrajiny pohodlnejšie a rýchlejšie.

„Od roku 2014 začali Európania realizovať plán na zvýšenie vojenskej mobility. Nevylučujem, že tento plán už bol realizovaný v rámci krajín NATO. Ale keďže to dnes Borrell pripomína, hovoríme o európskych krajinách, ktoré nie sú členmi NATO. Vyplýva to z praxe, s ktorou sa dnes Európska únia stretla pri dodávkach zbraní Ukrajine,“ zdôraznil Kozjulin.

Podľa experta z geopolitického hľadiska nebude mať zvýšenie vojenskej mobility veľký efekt, „potenciál NATO sa však zvýši, pretože aliancia do budúcnosti uľahčuje svoje vojenské úlohy a pripravuje sa na najhorší scenár v konfrontácii s Ruskom“.

„Hrozby pre našu krajinu budú narastať. NATO v súčasnosti využíva letisko poľského mesta Rzeszow na zásobovanie Ozbrojených síl Ukrajiny zbraňami. Toto miesto sa počas špeciálnej operácie stalo tranzitným bodom na sústredenie síl a prostriedkov za účelom ich následného presunu cez poľsko-ukrajinskú hranicu po cestách do Ľvovskej oblasti. Ak sa zrealizuje plán, o ktorom hovorí Borrell, takýchto miest môže byť viac,“ pripúšťa odborník.

Zároveň je presvedčený, že v reakcii na zvýšenie vojenskej mobility v krajinách EÚ by Rusko malo investovať do vývoja najnovších zbraní.

„Prakticky v celej krajine sa zachovali strojárske školy, je tu nový vývoj a technológie, ktoré sú dlhodobo podfinancované, ale sú tam základy. Je potrebné ich urýchlene oživiť a zapojiť. To platí najmä pre prieskumné systémy a vysoko presné zbrane. Ako inak sa môžeme vysporiadať s infraštruktúrou nepriateľa?“ pýta sa Kozjulin.

Kaliningradský politológ Alexander Nosovič sa zasa domnieva, že Rusko by malo byť Borrellovi vďačné „za šokujúcu úprimnosť na pozadí tradičného európskeho pokrytectva“.

„Z tohto odhalenia sa veľa dozvieme o tom, aké je EÚ mierové a neagresívne združenie a ako rešpektuje svojich partnerov mimo bloku. Napríklad Moldavsko, ktoré má v ústave vojensko-politickú neutralitu. Čo? Aké Moldavsko, aká ústava, aká neutralita?“ ironicky sa pýta politológ.

Pripomenul tiež, že moldavská prezidentka Maia Sanduová sa teraz chystá do Paríža „požiadať o nové pôžičky na uskutočnenie európskych reforiem a prekonanie štrukturálnej krízy, v ktorej sa krajina ocitla (inflácia v októbri – 36%)“. Nikto nepochybuje o tom, že tieto pôžičky sa Sanduovej nedávajú pre krásne nohy. Ide o platbu za zapojenie Moldavska do vojenského mobilizačného systému NATO a Európskej únie. Je jasné, proti komu je to namierené, poznamenáva Nosovič.

„EÚ tak nepochybne začína fungovať ako akýsi finančný a priemyselný odrazový mostík a ekonomická základňa NATO. Zdá sa, že to, čo raz povedal Donald Trump Angele Merkelovej, konkrétne: „Všetko si musíte zaplatiť sami,“ sa postupne realizuje. Neprekvapí ma, ak sa Európska únia po nejakom čase úplne postará o ekonomickú účasť vojny na Ukrajine,“ tvrdí ekonóm a politológ Vasilij Koltašov. „Na druhej strane označovanie EÚ za „ekonomickú základňu“ NATO je príliš komplementárne. Stávajú sa skôr peňaženkou aliancie. Platia ochotne, s radosťou a akoukoľvek sumou. Dá sa konštatovať, že Spojené štáty americké vnútorné ekonomické problémy krajín EÚ nezaujímajú. Je tiež pozoruhodné, že americký vzorec na obnovu západnej Európy po Druhej svetovej vojne je teraz obrátený naruby. Kedysi existoval „Marshallov plán“ a teraz samotní Európania zabíjajú svoju ekonomiku v záujme vojenských záujmov Washingtonu.“

Podobný názor zdieľa aj Konstantin Sivkov. Aktivácia „vojenského Schengenu“ podľa neho neznamená nič iné ako aktívnejšiu prípravu NATO na potenciálnu vojnu s Ruskom.

„S najväčšou pravdepodobnosťou už boli pripravení zaviesť na územie Ukrajiny mnohonárodné sily, ktoré by z formálnych dôvodov neboli považované za sily NATO, ale majú problémy s infraštruktúrou,“ domnieva sa expert.

Okrem toho, Ukrajina musí byť izolovaná od Poľska, to znamená, že by sa mala zvážiť otázka zničenia logistickej infraštruktúry, ktorá spája Zakarpatský, Ľvovský a Volyňský región s Poľskom.

Konkrétne sa na tejto hranici nachádza 14 hraničných priechodov: šesť z nich je pre železničnú dopravu, osem pre cestnú dopravu. Práve cez ne prechádza hlavná zásobovacia trasa a práve tam môžu smerovať nové snahy NATO a EÚ v oblasti budovania novej infraštruktúry.

„Preto môže mať Rusko na toto všetko len jednu odpoveď – úplnú porážku nepriateľského zoskupenia a dopravnej infraštruktúry. Inak tam — na západnej Ukrajine — budú jednotky NATO a všetko sa bude vyvíjať podľa scenára, ktorý je pre nás úplne neprijateľný,“ tvrdí Sivkov.

Jevgenij Pozdnjakov, VZGĽJAD

Comments:

Loading ...