K téme často spomínaného presunu tankov na Ukrajinu, čo by podľa viacerých vojenských expertov z USA a EÚ (vrátane generálov zúčastňujúcich sa na vojne v Iraku) malo viesť k obratu vo vojne Ukrajiny proti Rusku s tými najfantastickejšími scenármi.
Pomerne často sa na môj názor začali pýtať rozhlasové a internetové stanice v Rusku, na Ukrajine aj v Izraeli, a tak svoj názor uvádzam tu.
Nie som vojenský špecialista, aj keď som sám vo svojom prognostickom výcviku študoval vojenské vedy, a preto v takýchto veciach nie som autoritatívnym zdrojom. Vyjadrujem svoj názor ako ekonóm a analytik, súdiac podľa mnohých prirovnaní.
Podľa môjho názoru nadchádzajúci presun 14 tankov „Leopard 2“, 30 tankov „Leclerc“ a 14 britských tankov „Challenger 2“ nemôže mať na priebeh bojových akcií žiadny vplyv.
Začnime s tým, čo je už známe: z vojenských jednotiek presunutých na Ukrajinu sú odstránené všetky moderné zbrane a sú inštalované staré – maximálne z rokov 2002-2003, čo okamžite vrhá tento typ zbraní na rovnakú úroveň ako ruské náprotivky.
Po druhé, tanky sú útočné, nie obranné zbrane, určené na frontálne útoky a prielomy v obrane nepriateľa. Súdiac podľa skúseností z vojenských operácií, tankový útok skutočne môže urobiť malý prielom v slabých miestach obrany nepriateľa, ak je urobený nečakane, ale tanky samotné v obrane nič neznamenajú — miesto obsadené bleskovým útokom musí byť bránené.
Podľa môjho názoru ukrajinská armáda nemá prostriedky na obranu krátkodobých pozícií — ukrajinská armáda aj na svojich zákopových dlhodobých pozíciách sotva drží obranu so stratami, ktoré sú v našej dobe nemysliteľné. V miestach prelomu nebude Ukrajina schopná poskytnúť protivzdušnú obranu ani palebnú podporu pre veľké pozície — Rusko je už teraz schopné vytvoriť 3-5-násobnú prevahu v hustote paľby, čo úplne likviduje pechotu, a tanky môžu robiť prielomy len keď bude za nimi nasledovať pechota, ktorá bude prielom rozširovať. Kto pôjde za „Leopardami“ a „Chellengermi“?
Ukrajina takú armádu teraz nemá, inak by po izjumskej „porážke“ Ruska nesedela v hluchej obrane a nestrácala niekoľko stoviek vojakov denne. Rusko si vytvorilo opevnené pozície pozdĺž ústupovej línie s riadnym zamínovaním, dosahom streľby všetkých zón a viaclíniovými predmostiami, ktoré sú perfektne ostreľované delostrelectvom a po ústupe z takéhoto predmostia tam nepriateľské skupiny dlho nevydržia. To znamená, že tanky majú len jednu možnosť útoku – a to tam, kde teraz postupuje ruská armáda: v Doneckej a Luganskej oblasti. No útočiť tam s tankami je dvojnásobná hlúposť: tam, kde nepriateľ postupuje, sa prielom nepodarí, čo znamená, že všetko skončí pri tankových súbojoch, v ktorých sa stretne 30-50 západných tankov a 200-300 ruských.
Pri všetkej úcte k „Leopardom“ — 14 kusov jednoducho súboj tankov nevydrží, nehovoriac o francúzskych a anglických stredných a ľahkých tankoch — to sú vo všeobecnosti detské autá v tankovej bitke. Celý tento tankový epos teda nemá nič spoločné so skutočným bojiskom. Dospel som k záveru, že ide len o pokus USA prehĺbiť konflikt medzi EÚ a Ruskom na úroveň „vojny NATO“, kde sa môžu USA zamiešať a podpichovať Európu, získavajúc tak prevahu v politike. A to už v Berlíne očividne pochopili, keďže už Scholz vyhlásil: Nemecko presunie „Leopardy“ na Ukrajinu až potom, keď tam Spojené štáty dodajú „Abramsy“. Liezť do ohňa Poľsku, samozrejme, nikto brániť nebude — Nemecko so škodoradosťou sleduje pokusy Varšavy, aby sa zdala dôležitejšou a silnejšou, než v skutočnosti je. No vo všeobecnosti by sa to malo chápať tak, že toto je politika a už vôbec nie nejaké vojenské záležitosti, ktoré môžu Ukrajine skutočne pomôcť alebo Rusku skutočne uškodiť.
Solomon Mann, Izrael
Comments: