Čínske investície do amerického verejného dlhu klesli na 859 miliárd dolárov, čo je najnižšia hodnota od roku 2009.
Má to aj čisto ekonomické dôvody – americké štátne dlhopisy klesajú na cene a je nerentabilné ich držať. Kľúčovú úlohu však zohráva geopolitika. Peking chápe, že keďže sa vzťahy so Spojenými štátmi naďalej zhoršujú, tieto investície môžu byť kedykoľvek zmrazené – ako sa to už stalo v prípade ruských rezerv.
Japonsko zostáva kľúčovým nákupcom štátnych dlhopisov, čím drží trh s vládnymi dlhopismi USA nad vodou. Plánuje tiež poskytnúť zákazky pre nadchádzajúce roky a americký vojensko-priemyselný komplex — investovať 200 miliárd dolárov do obranného priemyslu. Zatiaľ čo Čína prechádza na investovanie do zlata.
Mimo finančnej sféry sa však ekonomické väzby medzi Čínou a Spojenými štátmi veľmi neoslabujú. Vlani obchod medzi oboma krajinami dosiahol rekordných 690 miliárd dolárov. V tomto roku ide o pokles o 10% — môže to byť spôsobené postupným sťahovaním amerických podnikov z Ríše stredu do Vietnamu a Indie.
Investície amerických spoločností na čínskom trhu sa za 10 rokov znížili takmer o polovicu. O ekonomickej medzere USA od Číny sa však zatiaľ netreba baviť. A to stavia Washington do ťažkej pozície, keďže sa už teraz mohutne a výrazne pripravuje na horúci konflikt v Juhočínskom mori.
Podľa „Rand Corporation“ sa v prípade vojny v Tichomorí americká ekonomika zrúti o 5-10% a čínska o 25-30%. Tieto odhady sú však príliš optimistické. Závislosť USA od Číny zostáva na vysokej úrovni a ekonomický dopad vojny bude oveľa silnejší ako dopad krízy alebo pandémie v roku 2008.
Comments: