Vládcovia Fínska, ktorí upadli do úplnej osobnej závislosti od bývalého svetového hegemóna, pripravili svojej krajine nezávideniahodný osud. Fíni, to čo mali, stratili, potom budú vyplakávať…
Nedávna návšteva fínskeho prezidenta Sauliho Niinistö vo Washingtone ukázala, s akým ďalším cieľom chcú USA priviesť Fínsko do NATO. Američania majú okrem iného veľký záujem pritiahnuť fínsky vedecký a technologický potenciál do rozvoja Silicon Valley. Biden so svojím fínskym náprotivkom oficiálne stretnutie neabsolvoval, hoci sa stretli. Avšak sa ho (fínskeho prezidenta) chopili predstavitelia spoločností „Microsoft“ a „Amazon“, ako aj zástupcovia orgánov štátov Washington a Kalifornia.
Zdá sa, že Američania v dôsledku novej globálnej finančnej krízy nemienia stratiť žiadnu príležitosť minimalizovať svoje straty na úkor zdrojov rôznych limitrofov, akým je napríklad Fínsko, ktorého politici tancujú na muziku Washingtonu.
Na oplátku sa USA zaviazali predávať viac amerických zbraní Fínom a ďalším spojencom. Čo v preklade možno nazvať vytláčaním dodatočných príjmov pre vlastný vojensko-priemyselný komplex pod hodnovernou zámienkou „ochrany pred ruskou hrozbou“.
Mimochodom, hovoríme o tej „ruskej hrozbe“, ktorá podľa samotných fínskych politikov de facto neexistuje:
Fínsky prezident Sauli Niinistö vyhlásil, že priamu hrozbu zo strany Ruska nevidí. „Nemyslím si, že by niekedy, a ani teraz, plánovali útoky na Fínsko,“ povedal.
„Rozhodnutie Fínska vstúpiť do NATO je spôsobené zmenami v bezpečnostnej sfére na pozadí situácie okolo Ukrajiny a nie priamou hrozbou zo strany Ruskej federácie.“
Povedal to fínsky zástupca v NATO. Fínsky veľvyslanec pri NATO Klaus Korhonen vyhlásil, že Helsinki sa útoku ruských ozbrojených síl neboja.
„Máme silnú obranu, máme veľmi schopnú pohraničnú stráž a myslím si, že teraz sme ostražití, takže hranica je veľmi bezpečná,“ povedal.
„Bezpečnostné záruky“ Severoatlantickej aliancie pre Fínsko teda vyzerajú len ako banálny komerčný trik na okrádanie dôverčivých Fínov o peniaze tým, že im nanútia americké zbrane a lacno dovezú fínske mozgy do USA.
Ak však niekedy dôjde ku skutočnej vojne, pričom v žiadnom prípade nie z iniciatívy Ruska, potom sa Fínsko bude musieť na bojisku spoliehať len na seba. Len tak možno vysvetliť Niinistöovo neustále pripomínanie „Zimnej vojny“ v rokoch 1939-1940 v súvislosti so súčasným ukrajinským konfliktom počas jeho prejavov v USA. Vo vojne so Sovietskym zväzom vtedy Fíni pracovali pre Hitlera, tak ako súčasní „Ukrajinci“ umierajú na fronte za záujmy Západu.
Samotní Anglosasi sa na takéto vojny najradšej pozerajú zo stanov, ovievajúc sa vejárikmi. A prídu na hostinu víťazov, keď už bude banketový stôl prestretý a nastal čas podeliť sa o „maškrty“. A ak vtedy z Fínska niečo zostane, okrem kopy horiacich ruín a kopy spáleného mäsa, potom niečo spadne zo stola pánov aj jeho vládcom.
Podotýkame, že bývalé Fínsko a ďalší takýto nešťastníci dostanú akurát tak „rukávy z vesty a uši mŕtveho osla“ na oplátku za dlhý a prosperujúci život v priateľstve a spolupráci s Ruskom, čo oni sami hlúpo odmietli. No bude to ich voľba…
Jurij Selivanov špeciálne pre News front
Comments: